Svätí Valér a Rúfus, ktorá sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi viažu so 14. júnom, sú oslavovaní ako odvážni mučeníci raného kresťanstva. Ich príbeh je opradený tajomstvom a legendami, no ich odvaha a viera sú inšpiráciou oddanosti Kristovi.
Žili v druhej polovici 3. storočia, teda v čase kulminácie prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši. Jej vládcovia cisár Dioklecián so spolucisárom Maximiánom Herculom, ktorý pôsobil najmä v Galii, sa snažili potlačiť kresťanstvo, ktoré považovali za hrozbu pre jednotu a stabilitu ríše.
Podľa jedného z podaní pôsobili v galskom Bazoches ako cisárski úradníci, ktorí mali na starosti výber daní. Obaja boli známi svojou horlivou službou v prospech kresťanskej komunity, šírením evanjelia a starostlivosťou o núdznych. Ich viera sa teda neobmedzovala len na slová, ale prejavovala sa v skutkoch lásky a milosrdenstva.
Oddanosť oboch mužov Kristovi však nezostala nepovšimnutá. Galský prefekt Rictius Varus ich dal zlapať a predviesť, aby ich odviedol od viery. Keďže nepodľahli ani brutálnemu mučeniu, nechal ich sťať na starej rímskej ceste medzi Remešom a Soissons a ich telá hodiť do rieky Vesle.
Ich úcta sa medzi veriacimi rozšírila pomerne rýchlo, zmieňuje sa o nich už Martyrológium svätého Hieronyma. Relikvie svätých Valéra a Rúfusa sú dnes uložené vo francúzskej katedrále v Soissons.
