Príbeh zázračného rybolovu, ktorý zachytáva evanjelista Lukáš, je mi blízky. Nie preto, že by som chodil loviť ryby, ale preto, že poznám chvíle, keď sa snažím a výsledok neprichádza. Presne tak ako rybári počas neúspešnej nočnej šichty.
Venujeme sa deťom a máme pocit, že výsledky sú v nedohľadne. Modlíme sa za niekoho mesiace či roky a nič sa nemení. Pokúšame sa napraviť vzťahy, prestať s nejakým zlozvykom, začať odznova.
Spúšťame siete. Vyťahujeme ich. A ony sú prázdne.
A práve do tejto situácie prichádza Ježiš. Neprichádza, keď sa Petrovi darí. Prichádza po noci, ktorá sa skončila neúspechom. A povie mu niečo, čo skúsenému rybárovi nedáva zmysel: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“
Peter mohol odpovedať: Pane, rybár som tu ja. Celú noc sme robili presne toto. Ak v tých vodách niečo bolo, už by sme to dávno chytili.
A vlastne mu aj odpovie: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili.“ To je celkom prirodzená veta. Celú noc sme sa namáhali.
Už sme to skúšali. Už som sa zaňho modlil. Už som jej odpustila. Už som začínal odznova. Už som veril, že sa to zmení.
A nič.
Som vďačný Šimonovi Petrovi, pretože mi neustále pripomína, čo znamená obrátenie. To vnútorné obrátenie začína na prvý pohľad celkom jednoducho: obrátením vety.
Peter mohol totiž na Ježišove slová zareagovať ako odborník. Pekné, ale my sme sa už celú noc namáhali. Peter to však otočí. Začne svojou skúsenosťou a za spojkou „ale“ pripojí súhlas s Ježišovou výzvou.
Skúsený rybár k tomu potrebuje aspoň dva postoje: pokoru a odvahu. Pokora mu umožní odložiť stranou svoje skúsenosti a odvaha mu dovolí urobiť krok vpred. Najprv na hlbinu a potom za Ježišom.
Lenže pozor na jednu skratku, ktorá vedie do slepej uličky.
Z príbehu o zázračnom rybolove by sme totiž mohli ľahko urobiť jednoduchý návod: Poslúchni Boha a dostaneš plné siete. Ver a príde úspech. Urob, čo Ježiš hovorí, a Boh ti za odmenu naplní loď.
Evanjelium však pri plných sieťach nekončí. Peter sa na ne takmer ani nepozrie. Keď pochopí, čo sa stalo, padne Ježišovi k nohám:
„Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“
Zvláštna reakcia. Ja by som reagoval opačne: „Pane, ešte raz! Ukáž mi, kde mám spustiť druhú sieť.“
Peter však pochopí, že najväčším zázrakom toho rána nie sú ryby. Prestáva sa zaoberať úlovkom a začína sa pozerať na seba. Pred Božou veľkosťou zrazu vidí vlastnú malosť. Celú noc spolu s ostatnými rybármi túžia po rybách. Keď ich konečne dostanú, nájdu niekoho, kvôli komu ich dokážu nechať na brehu.
Petra v to ráno nájde Ten, za kým sa oplatí vykročiť aj s prázdnymi rukami a otvoreným srdcom. A to je zázrak. Peter sa nechá nájsť…
