Hľadanie odpovedí na najhlbšie životné otázky je veľké dobrodružstvo. Svoje o tom vedel už bohatý mladík z evanjelia, ktorý prišiel za Ježišom pre recept, ako získať miestenku v nebi. Aj my skúšame rôzne spôsoby a skratky. Siahame po duchovnej literatúre, inšpirujú nás životopisy svätcov a snažíme sa aplikovať ich rady, aby sme úspešne prešli posledným súdom s pozitývnym verdiktom: “Poďte, požehnaní…”
Môže sa stať, že pri tomto úsilí prehliadneme odpoveď, ktorú nám ponúka Božie slovo a ktorá je až prekvapivo jednoduchá, ľahká a zrozumiteľná.
Pripomína nám, že ak sa chceme vyhnúť odsúdeniu, nemáme odsudzovať. Znie to jednoducho, no keď úprimne zhodnotíme svoje každodenné situácie, zisťujeme, že vynášanie súdov je hlboko zakorenené v našom správaní. Pozrieme sa na svojich blízkych, susedov, kolegov či okolie a okamžite hodnotíme ich konanie.
Hovoríme o druhých, komentujeme ich rozhodnutia a ak hovoríme pravdu, často ani nepovažujeme za niečo nesprávne, keď niekoho takto posudzujeme či ohovárame. Zabúdame však na to, že plnosť pravdy pozná jedine Boh. My nikdy nevidíme celkový obraz človeka, jeho vnútro, skryté rany ani iné okolnosti.
Práve preto nás Božie slovo tak radikálne vyzýva, že ak nechceme byť sami odsúdení, nesmieme vynášať predčasné a prísne súdy nad inými. Viera často pôsobí komplikovane, keď o nej len teoretizujeme a analyzujeme ju. Božie slovo nám však pripomína, že podstata kresťanského života je v skutočnosti veľmi jednoduchá a priamočiara.
Ak chcem prijímať veľa dobrodenia, musím ho aj veľa dávať. Ak chcem mať veľa lásky, musíš sám veľa milovať. A ak chcem mať veľa pokoja, musím byť pokojný a rozdávaj pokoj všade, kam vstúpim. Presne túto myšlienku prijatia rozdávaním predsa denne opakujeme aj v tej najzákladnejšej modlitbe, Otče náš: odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Boh nás neustále pozýva k tomu, aby sme odložili zložité poučky a vrátili sa k jednoduchosti evanjelia. Zlaté pravidlo života znie jednoducho a jasne: sptávaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. A v zásade to platí aj vo vzťahu k Bohu.
Nechajme sa povzbudiť týmto slovom Boha. Nech je pre nás (re)štartom do všetkých nadchádzajúcich chvíľ. Nájdime si chvíľu na stíšenie a nazrime do svojho srdca. Namiesto hundrania a prirýchlych súdov prinášajme tam, kde sme, viac pokoja, pochopenia a lásky.
