José Gregorio Hernández Cisneros sa narodil 26. októbra 1864 v malej dedinke Isnotú vo venezuelskom štáte Trujillo. Kresťanskej viere sa učil hlavne od matky, ako to sám o nej povedal: „Matka ma od kolísky učila cnostiam a dávala mi rásť v poznaní Boha.“ Láska – najmä láska k Bohu a blížnemu – tak bola hviezdou, ktorá mu určovala cestu života.
José Gregorio bol obdarený vynikajúcim intelektom a vo veku 13 rokov prejavil túžbu stať sa právnikom. Matka ho však presvedčila, aby sa stal lekárom, čím sa začala jeho dlhá a úspešná kariéra v oblasti medicíny. Po skončení základného štúdia medicíny v roku 1888 sa rozhodol pre ďalšie vzdelávanie v Európe. V Paríži študoval rôzne odbory medicíny, ako sú bakteriológia, mikrobiológia, histológia a patológia. Po návrate do Venezuely sa stal jedným z popredných lekárov a univerzitným profesorom, uznávaným aj pre inovatívne liečebné postupy.
Najviac sa však zapísal do pamäti ľudí ako lekár chudobných. Pomáhal tým najzraniteľnejším a často poskytoval lekársku starostlivosť zdarma. A keď pacienti nemali peniaze na lieky, kúpil im ich zo svojich vlastných financií.
Napriek úspešnej medicínskej i akademickej kariére José Gregorio neustále cítil vnútorný ťah k duchovnému povolaniu. Niekoľkokrát sa aj pokúsil vstúpiť do rehole a stať sa kňazom, avšak pre krehké zdravie to nikdy nebolo možné. Namiesto toho sa mu lekárska profesia stala akýmsi duchovným poslaním, ktoré vnímal ako „kňazstvo ľudskej bolesti“. Zmysel svojho života našiel v pomoci chorým a trpiacim, ktorým prinášal úľavu a nádej, a takto slúžil Bohu.
Svoju horlivosť a energiu živil modlitbami a účasťou na svätých omšiach. Často hovoril o potrebe Božej milosti a bol presvedčený, že bez Božej pomoci by dobro nemohlo existovať.
José Gregorio Hernández zahynul tragicky 29. júna 1919, keď ho pri prechádzaní cez cestu zrazilo auto. Práve mieril k chorému pacientovi, aby mu priniesol lieky. Muž, ktorého už počas života považovali za svätca, zomrel s menom Panny Márie na perách.
Po jeho smrti sa začali šíriť správy o zázrakoch na jeho príhovor. Po kanonizačnom procese, ktorý Katolícka cirkev vo Venezuele začala v roku 1949, bol 30. apríla 2021 v Caracase vyhlásený za blahoslaveného. Len pred týždňom 19. októbra 2025 ho pápež Lev XIV. kanonizoval.
José Gregorio Hernández Cisneros, „lekár chudobných“, zostáva žiarivým príkladom toho, ako môže laik žiť v plnosti evanjelia a prinášať svetlo do životov tých, ktorí to najviac potrebujú.
