Celý svet sa lúči s pápežom Františkom. Jeho odchod je sprevádzaný modlitbou i symbolikou, ktorá rešpektuje stáročné tradície, no zároveň odráža osobný Františkov rukopis: striedmosť, skromnosť a dôraz na podstatu.
V stredu bola rakva s telom pápeža prenesená z kaplnky Domu svätej Marty, kde František žil, do Baziliky svätého Petra. Veriaci tak mohli naposledy vidieť pápeža Františka oblečeného do červeného ornátu, znaku Kristovej obety. Na pleciach mal biele pálium so šiestimi čiernymi krížmi, ktoré vyjadruje jeho službu pastiera Rímskej cirkvi a je symbolom baránka neseného na pleciach Dobrého pastiera. Na hlave jednoduchá mitru so zlatým lemovaním a na nohách obyčajné čierne poltopánky. V rukách ruženec ako vyjadrenie jeho hlbokej úcty k Panne Márii.
Na pravom prstenníku mal Svätý Otec strieborný prsteň, ktorý nosil ešte ako arcibiskup v Buenos Aires. Rybársky prsteň, znak pápežskej moci, bol podľa tradície hneď po jeho smrti zničený v osobitnom obrade, aby sa predišlo jeho prípadnému zneužitiu. František si ešte v roku 2013 zvolil len jeho jednoduchú pozlátenú verziu namiesto honosného zlatého originálu.
Obrad uzatvorenia rakvy
V predvečer pohrebu prebehol slávnostný obrad uzavretia rakvy. Ceremónia, ktorú viedol kardinál komorník Kevin Farrell, sa začala čítaním dokumentu, v ktorom boli uvedené míľniky v živote Jorgeho Maria Bergoglia a jeho najvýznamnejšie diela ako pápeža. Spomienka na 266. pápeža zostáva „v srdci Cirkvi a celého ľudstva“, uvádza sa v ňom. František zanechal „všetkým obdivuhodné svedectvo o ľudskosti, svätom živote a univerzálnom otcovstve“.
Tento text, vyhotovený v dvoch exemplároch, sa vkladá do kovového valca, ktorý je uložený vedľa tela. Druhá kópia zostáva v archíve Vatikánu.
Ako pápež mal František vždy „otvorený sluch pre najchudobnejších a tých, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti“, neúnavne obhajoval nevinných, pracoval pre mier, dialóg a medzináboženské vzťahy, zanechal po sebe bohaté magistérium, reformoval kúriu a kánonické postupy, rozšíril kolégium kardinálov a zasadzoval sa za synodálnu cirkev, uvádza sa ďalej v dokumente.
Notársky zápis prečítal pápežský ceremoniár arcibiskup Diego Ravelli. Potom všetci prítomní podpísali listinu vyhotovenú v dvoch vyhotoveniach s antifónou „Zachariášov hymnus“. Život Svätého Otca Františka je teraz „ukrytý vo všemohúcom, večnom Bohu, Pánovi života a smrti,“ odznelo v následnej modlitbe v latinčine. „Jeho oči, ktoré hľadali tvoje spôsoby, ako ich ukázať Cirkvi, teraz uvidia tvoju otcovskú tvár,“ povedal kardinál komorník predtým, ako bola rakva pripravená na zatvorenie.
Arcibiskup Ravelli rozprestrel na tvár zosnulého pápeža bielu hodvábnu látku, zatiaľ čo kardinál komorník Farrell pokropil Františkove ostatky svätenou vodou. Potom sa do rakvy zosnulého vložilo vrecko s mincami a medailami vyrazenými počas pontifikátu. Rovnako pribudla kartuša obsahujúca notársky zápis s pečaťou Pápežského liturgického úradu.
Podľa úradného postupu bolo potom na zinkovú rakvu nasadené veko za sprievodného spevu žalmov. Je na ňom kríž a erb zosnulého Františka, ako aj tabuľa s menom pápeža a dĺžkou jeho života a Petrovej služby. Potom bola uzavretá aj drevená rakva, na ktorej je kríž a erb zosnulého pápeža.
Ide o tú istú rakvu, do ktorej uložili pápežovo telo krátko po jeho smrti a v ktorej bude pochovaný v Bazilike Santa Maria Maggiore.
Na konci obradu uzavretia rakvy kardinál komorník Kevin Farrell požiadal o večný odpočinok pre Františka slovami: „Requiem aeternam dona ei, Domine“ – „Odpočinutie večné daj mu, Pane.“ Modlitby za pápeža sa budú konať celú noc v Bazilike svätého Petra, kým sa nezačnú prípravy na Requiem.
Okrem kardinála Farrella sa na obrade zúčastnilo ďalších sedem kardinálov a ďalší pápežovi blízki.
Rozdiel oproti predošlým
František už počas svojho života viacnásobne zdôrazňoval túžbu po jednoduchosti. V autobiografii Espère (Dúfaj), publikovanej v januári 2025, uvádza: „Želám si pohreb dôstojný, ale ako má ktorýkoľvek kresťan. Lebo rímsky biskup je pastier a učeník, nie knieža tohto sveta.“
Preto odmietol trojitý pohrebný systém s tromi rakvami: cyprusovou, olovenou a dubovou, ako to bolo pri pápežoch Jánovi Pavlovi II. či Benediktovi XVI. Jeho rakva zostane jednoduchá: drevo a zinok. Aj samotný spôsob vystavenia tela sa líši – žiadny vyvýšený katafalk, žiadne pompézne prvky.
Jeho rozhodnutie zmeniť pohrebný poriadok (Ordo Exsequiarum Romani Pontificis) v novembri 2024 sa odrazilo aj na celkovom priebehu liturgie: zjednodušený ceremoniál, dôraz na modlitbu, nie na protokol.
Miesto posledného odpočinku: Santa Maria Maggiore
Pápež František si vo svojom duchovnom testamente výslovne prial, aby bol pochovaný in terra – do zeme, bez hrobky, bez náhrobného pomníka. Len jednoduchý nápis: Franciscus.
Vybral si miesto blízke jeho srdcu, Baziliku Santa Maria Maggiore. V tejto najstaršej mariánskej svätyni Ríma sa pravidelne modlieval pred každou apoštolskou cestou i po návrate z nej. Pochovaný bude vo výklenku medzi Kaplnkou Salus Populi Romani (Paulínska kaplnka) a Kaplnkou Sforza.
Tým sa František stane siedmym pápežom pochovaným v tejto bazilike. Jeho želanie „byť s Máriou, medzi ľuďmi, v zemi“ dojemne vystihuje jeho duchovný profil: pápež ľudskosti, ktorý sa skláňal k chudobným a nikdy sa neoddeľoval od tých, ktorým slúžil.
Podľa Vatican News spracovala: Tatiana Čižiková
