Matúš sedel na mýtnici a robil prácu, pre ktorú ním jeho krajania opovrhovali. Ježiš sa pri ňom zastavil a povedal mu: „Poď za mnou!“ Matúš vstal a odišiel. Tento krátky evanjeliový príbeh však nehovorí iba o povolaní jedného apoštola. Je aj o príležitostiach, ktoré dostávame aj my a ktoré niekedy prehliadneme.
Mýtnik Matúš zrejme nepatril k ľuďom, ktorých by si niekto dobrovoľne vybral za priateľa. Vyberal dane a poplatky pre rímsku moc, ktorú jeho židovskí krajania vnímali ako okupantskú. Mýtnici mali navyše povesť nepoctivcov. Niektorí od ľudí vyberali viac, než mali, a rozdiel si nechávali.
Nevieme, či sa takto správal aj Matúš. Jeho zamestnanie však stačilo na to, aby ho mnohí považovali za zradcu a hriešnika.
Ježiš sa pri jeho mýtnici zastavil a vyzval ho: „Poď za mnou!“
Matúš vstal a nasledoval ho.
Evanjelium neuvádza nijaký dlhý rozhovor. Nečítame o tom, že by Matúš musel najskôr vysvetľovať svoju minulosť alebo sľubovať, že už bude dobrý. Ježiš ho oslovil uprostred jeho bežného pracovného dňa a zmenil ho na sviatok.
Boh človeka nevyhľadáva až vtedy, keď má svoj život usporiadaný. Až keď sa zosobášil v kostole a nechal pokrstiť svoje deti. Matúša našiel pri práci, ktorú ostatní odsudzovali. Rybárov povolal pri sieťach. Každého oslovil v prostredí, v ktorom žil.
Ježiš nás nečaká iba tam, kde by sme už dávno mali byť. Prichádza aj tam, kde sme zostali stáť.
Čo znamená vstať a nasledovať?
Svätý Béda Ctihodný pri výklade Matúšovho povolania pripomína, že nasledovať Krista znamená napodobňovať ho. Nestačí teda zmeniť miesto. Dôležitejšie je zmeniť spôsob života.
Matúš vstal od mýtnice. My možno nemusíme odchádzať zo zamestnania ani opúšťať svoj domov. Napriek tomu môže Ježišovo pozvanie znamenať zásadnú zmenu.
Rozmenené na drobné to môže znamenať prestať odkladať rozhodnutie, ktoré už dlho tlačíme pred sebou. Môže to znamenať zmieriť sa s človekom, s ktorým som roky neprehovoril. Alebo to môže znamenať prehodnotiť priority a viac času než práci či sociálnym sieťam venovať rodine či modlitbe.
Muži, ktorí si Ježiša ani nevšimli
V kaplnke rímskeho kostola svätého Ľudovíta Francúzskeho visí slávny Caravaggiov obraz Povolanie svätého Matúša.
V tmavej miestnosti sedí pri stole skupina mužov. Pred nimi ležia peniaze. Do miestnosti vstupuje Ježiš a ukazuje rukou smerom k Matúšovi. Spolu s ním preniká dovnútra svetlo.
Jeden z mužov prekvapene ukazuje prstom, akoby sa pýtal: „Mňa? Naozaj myslíš mňa?“
O tom, ktorú postavu maliar zamýšľal ako Matúša, sa vedú diskusie. Nejednoznačnosť obrazu však ešte viac zvýrazňuje otázku, ktorú v nás môže vyvolať.
Čo ak Ježiš ukazuje na mňa?
Na obraze sú aj muži, ktorí majú sklonené hlavy. Sú zaujatí peniazmi a dianie pri dverách ich zjavne nezaujíma.
Je to výstižný obraz mojej každodennosti.
Aj ja dokážem byť natoľko zamestnaný vlastnými záležitosťami, že si nevšimnem človeka, ktorý ma potrebuje. Nevnímam, čo sa deje v rodine. Nepočujem otázky, ktoré mi kladie svedomie. Neviem si nájsť čas na modlitbu, hoci sa celé hodiny venujem nepodstatným veciam.
Ježiš prechádza okolo nás aj počas obyčajných dní. Otázkou je, či od svojich starostí vôbec zdvihneme hlavu.
Od mýtnice k evanjeliu
Po svojom povolaní pripravil Matúš hostinu. Pozval Ježiša a spolu s ním aj ďalších mýtnikov a ľudí, ktorých spoločnosť považovala za hriešnikov.
Jeho prvou reakciou bola radosť, o ktorú sa chcel podeliť. Ešte len začínal nasledovať Ježiša, a už k nemu privádzal svojich priateľov.
Aj v tom je jeho príbeh povzbudivý. Nemusíme mať za sebou bezchybný život ani vedieť odpovedať na každú otázku o viere, aby sme mohli niekomu pomôcť priblížiť sa k Bohu.
Stačí, ak máme čo odovzdať z vlastnej skúsenosti.
Môžeme len špekulovať o tom, čo by stalo, keby Matúš Ježišovo pozvanie odmietol. No vďaka Bohu nemusíme.
Matúš však povedal áno. Stal sa apoštolom a kresťanská tradícia mu pripisuje autorstvo jedného z evanjelií. Jeho meno dnes poznajú ľudia na celom svete.
Keď vstal od mýtnice, nemohol tušiť, kam ho toto rozhodnutie zavedie. Nevedel, čo ho čaká. Ale očividne to nepotreboval vedieť, lebo vedel koho nasleduje.
Ani my nevieme, aký dosah môže mať jedno rozhodnutie, jeden rozhovor, odpustenie alebo pomoc človeku, ktorého by si iní nevšimli.
Matúšov príbeh nám pripomína, že minulosť nemusí rozhodovať o našej budúcnosti. A že na zmenu života nemusíme čakať, kým budeme dokonale pripravení.
Ježiš Matúšovi nepovedal: „Najskôr sa zmeň a potom príď.“ Povedal mu: „Poď za mnou.“ A Matúš vstal.
