Máme ešte pádne argumenty za udržanie cirkevných sviatkov v zozname štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v čoraz viac sekularizovanej spoločnosti? Aký proces by bol potrebný na zmenu aktuálnej situácie? V súvislosti so spoločenskou diskusiou o zámere vyradiť cirkevný sviatok zo spomenutého zoznamu sme pár otázok položili Jánovi Figeľovi, členovi Riadiacej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu.
Pán Figeľ, ako vyzerá legislatívna cesta vyradenia cirkevného sviatku zo zoznamu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja? Umožňuje zmluva Slovenska so Svätou Stolicou ich jednostranné zrušenie?
Zmena zmluvy so Svätou Stolicou je možná so súhlasom druhej strany, čo v praxi vyžaduje súhlas Konferencie biskupov Slovenska. Nepredpokladám, že by to nastalo. Ale v demokracii je to aj vec verejná. V roku 2013 sme úspešnou petíciou takmer 130 000 občanov obhájili zachovanie sviatku Panny Márie Sedembolestnej, Patrónky Slovenska, ako dňa pracovného pokoja. Bolo to počas druhej vlády premiéra Fica.
Aké sú vaše argumenty za zachovanie doterajších cirkevných sviatkov ako dní pracovného pokoja?
Život človeka má nielen materiálny a intelektuálny, ale aj duchovný a duševný rozmer. Ak sa tento oslabuje, dôsledky bývajú rozsiahle – merateľné i nemerateľné. Dejiny národa i sveta nám pripomínajú, že bez Božieho požehnania márne sú ľudské – naše namáhania. Ekonomicky rozumnejšie a morálne správne je zodpovedne nakladať s verejnými financiami a potláčať korupciu v štáte. Zároveň vytvárať priaznivé prostredie pre podnikanie, zamestnanosť a všestranný rozvoj.
Východiskom pre stabilitu a prosperitu je pokoj a bezpečie. Viac pokoja a rozvoja by nám určite priniesli nedele bez politiky. Dnes sú práve dni pracovného pokoja využívané na rozsiahlu mediálnu konfrontáciu a polarizáciu spoločnosti. Dôsledky sú škodlivé. Stačilo by pritom pár statočných lídrov v súčasnej politike, aby sa tento zlozvyk prekonal.
Existuje z vášho pohľadu percentuálna hranica počtu veriacich, ktorej dosiahnutie by mohlo signalizovať potrebu vyradenia cirkevných sviatkov zo spomenutého zoznamu?
Formálne taká hranica nie je definovaná. Dôležitejší je cieľ, aby integrita života a súdržnosť národa a spoločnosti spájali rozmanité spoločenstvá skôr kvalitatívne na báze spolupatričnosti ako mozaiku do jedného celku, teda nielen väčšinu s menšinami na báze kvantitatívneho vyjadrenia.
Napríklad Veľký piatok bol v roku 1993 ustanovený ako deň pracovného pokoja po dohode s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku, 6. január s ohľadom na Pravoslávnu cirkev na Slovensku sláviacu Vianoce podľa juliánskeho kalendára. A bolo to tak dobré aj pre väčšinu spoločnosti.
Čo si myslíte o koncepte v západných krajinách, kde vzhľadom na fragmentáciu spoločnosti hovoria o „plávajúcich sviatočných dňoch“, keď by každý pracujúci dostal „kredit“ voľných dní a ten by si „míňal“ podľa vlastného výberu?
Tento spôsob je výsledkom rozsiahleho individualizmu, ktorý prináša nielen fragmentáciu spoločnosti, ale aj rozpad jej buniek – rodín a prirodzených spoločenstiev. Násilný kolektivizmus v totalitnom režime by sme nemali v slobodnej spoločnosti nahradiť bezbrehým individualizmom.
Stredná cesta je rovnováha slobody a zodpovednosti, práv a povinností. Rovnovážnou cestou je kresťanský personalizmus, ktorý uznáva jedinečnosť a autonómnosť každej osoby s jej neodňateľnou dôstojnosťou, ale zároveň ju chápe ako bytosť vzťahovú. Práve vo vzťahu medzi osobami sa nachádza cesta k trvalému šťastiu, pravej radosti, tvorivému pokoju a dobročinnej láske – teda k najdôležitejším hodnotám života človeka.
Ďakujeme za rozhovor!
