Evanjeliový príbeh 13. nedele v Cezročnom období by sme mohli označiť kategóriou Ježišove dotyky. (Mk 5,21-43) V príbehu si všimnime ženu, ktorá dvanásť rokov trpela krvotokom, dotkla sa Ježišových šiat a tento dotyk s vierou ju uzdravil.
Rytmus toho evanjeliového príbehu obsahuje tri fázy alebo tri dejstvá. Prvé je pred dotykom. Evanjelista opísal stav ženy, ktorá sa rozhodne prísť k Ježišovi. Druhé dejstvo predstavuje samotný dotyk a treťou fázou sú udalosti po dotyku.
Čo sa dozvedáme o tejto žene? Jej choroba je chronická. Žena, ktorá trpela krvotokom, bola považovaná za nečistú a pri každom stretnutí s mužom mala povinnosť oznámiť, že trpí touto chorobou. Okrem fyzickej choroby trpela takpovediac aj chorobou vzťahov. Niektorí exegéti jej chorobu prirovnávajú k malomocenstvu, lebo v oboch prípadoch bol dotyčný človek vylúčený zo spoločnosti.
Evanjelium naznačuje, že žena prežila mnoho sklamania. Doslova čítame, že „veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie“. Bolo totiž zvykom, že rôzni lekári skúšali na svojich pacientoch rôzne, často aj protichodné a ponižujúce procedúry. Preto aj my počujeme, že žena si od lekárov „veľa vystála.“ A výsledok? Bolo jej ešte horšie.
Čo nás učí táto žena? Dôležitú vec: Nikdy sa nemáme nechať znechutiť. Podobne ako táto žena. Aj keď bola na dne finančne, vzťahovo, zdravotne, predsa stále hľadá riešenie. Keď sa dopočula o Ježišovi, rozhodla sa ho vyhľadať. Frustrovaná, sklamaná, izolovaná sa rozhodla pre stretnutie s Ježišom Kristom. Lenže táto žena sa nesmela nikoho dotknúť, podobne ako malomocný človek. Preto sa rozhodla pre tajný dotyk Ježišových šiat.
Niektorí exegéti poukazujú na detail, že žena sa chce dotknúť obruby Ježišovho rúcha. Tá vraj bola vyhradená pre učiteľov, majstrov. Žena sa teda chce Ježiša dotknúť ako autority.
Okrem toho prekonala žena aj inú prekážku, ktorou bola masa ľudí okolo Ježiša Krista. Mnoho ľudí dnes povie: „Ja túto masovosť nemusím. Nemusím ani tých kresťanov natlačených na Ježiša Krista, ale necítim, že by z nich vychádzala Ježišova sila okrem sily masy.“ Štatistiky zavádzajú a niekedy sú veľkou prekážkou pre tých, ktorí sa chcú dotknúť živého Krista. Masové kresťanstvo môže byť prekážkou na ceste k Ježišovi, ak členovia tej masy nežijú autentické kresťanstvo.
Napriek týmto prekážkam sa žena rozhodla pre dotyk Ježišových šiat. Robí krok viery, prichádza k Ježišovi, aby z neho vyšla sila. A tu sme v druhom dejstve. Dotyk Ježiša Krista spôsobil hneď úplné uzdravenie. Sila Ježiša Krista uzdravuje naplno vo všetkých úrovniach.
Lenže uzdravovanie ženy ešte nie je na konci. Ježiš pocíti, že z neho vyšla sila, a preto sa opýtal zástupu, kto sa ho dotkol, Ježiš to určite vedel, ale je za tým Ježišov jemnocit. Vidí ženu v jej situácii, ale rešpektuje jej slobodu, Dáva jej možnosť, či sa k dotyku prizná, alebo nie.
Ježiš neustále kladie túto otázku: „Kde ste vy, ktorým som dal silu, uzdravenie, zmysel života?“ Žiadne masové kresťanstvo. Ježiš vidí osobnú situáciu každého človeka, ale necháva na každého osobne, či chce tento pohľad a dotyk rozvíjať.
Žena padla pred Krista „so strachom a chvením“, teda vo svojej reálnej situácii. Bez masky alebo pózy, taká, aká je, padne pred Ježiša Krista. A výsledkom je Ježišova veta: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ Slovo „dcéra“ tu má rehabilitačný charakter. Dáva jej možnosť nového začiatku, a preto je skutočným a plným uzdravením.
Ak sa Ježiša Krista dotýkame s vierou, výsledkom je nový začiatok Božích detí.
