Svätý František z Assisi patrí k svätcom, ktorých poznajú aj ľudia ďaleko za hranicami Katolíckej cirkvi. V záhradách stojí s vtáčikmi na pleciach, na obrázkoch ho obklopujú zvieratá a jeho meno sa spája s prírodou, pokojom, jednoduchosťou či ochranou životného prostredia.
Nič z toho nie je úplne nesprávne. Problém nastáva, keď pri tom zostaneme.
Františkánka Petra Grünertová OSF v rozhovore pre nadáciu Kirche in Not upozorňuje, že dnešný obraz svätého Františka môže zakrývať to, čo bolo v jeho živote najpodstatnejšie. František nebol v prvom rade stredovekým ekologickým aktivistom. Bol človekom, ktorý chcel čo najvernejšie žiť podľa Krista.
„Myslím, že dnes je najväčším nedorozumením to, že ho vnímame skôr ako akéhosi ekoapoštola a využívame ho pre ochranu životného prostredia. Stratili sme zo zreteľa, že František sa usiloval byť čoraz podobnejší Ježišovi a žiť evanjelium tak, ako ho žil Ježiš,“ hovorí sestra Petra.
Nebol iba „milý svätý“
Podobne zavádzajúci môže byť obraz dobrosrdečného Františka, ktorý bol ku každému milý, krotký a nekonfliktný.
Sestra Petra na otázku, či bol František naozaj taký „milý“, odpovedá oveľa zaujímavejšie: „Neviem posúdiť, či bol František milý, ale určite bol nepohodlný, tak ako Ježiš.“
Nebol provokatérom preto, že by vyhľadával konflikty. Provokoval spôsobom života. V čase, keď sa v Európe objavovali rozličné reformné a náboženské hnutia, František neopustil Katolícku cirkev, aby ju kritizoval zvonka. Zostal v nej a pokúsil sa ukázať, že evanjelium možno brať vážne aj bez veľkých rečí o reforme.
Jeho odpoveďou bol vlastný život.
To bolo viditeľné najmä v jeho postoji k chudobe. František veľmi dobre vedel, čo znamená mať peniaze. Bol synom bohatého obchodníka, poznal zábavu aj pohodlný život. O to radikálnejší bol obrat, ktorý nasledoval. Chcel žiť podobne ako apoštoli, pracovať vlastnými rukami a ak za prácu nedostal jedlo či odmenu, bol pripravený prosiť o almužnu.
Chudoba však nebola cieľom sama osebe. Bola dôsledkom rozhodnutia dôverovať Bohu a nasledovať Krista.
František neprežil život medzi malomocnými
K jeho životopisu neodmysliteľne patrí stretnutie s malomocným. Sám František ho neskôr označil za jeden zo zásadných momentov svojho obrátenia. Aj tu však podľa sestry Petry vzniká skreslenie, keď z jednej udalosti urobíme celý jeho životný program.
„Keď sa pozrieme presne, František nežil dvadsať rokov s malomocnými. Dvadsať rokov bol putujúcim misionárom.“
Pešo prechádzal z dediny do dediny a z mesta do mesta, cestoval po Európe a dostal sa až do Egypta. Jeho cieľom bolo hovoriť ľuďom o Kristovi. Popri tom sa usiloval prinášať zmierenie medzi skupiny, ktoré medzi sebou bojovali.
To výrazne mení zaužívaný obraz Františka. Pred sebou už nemáme iba kontemplatívneho svätca medzi vtákmi a kvetmi, ale človeka neustále na cestách.
K sultánovi nešiel iba na medzináboženský dialóg
Jednou z najznámejších epizód Františkovho života je jeho cesta do Egypta a stretnutie so sultánom. Aj tento príbeh sa dnes často interpretuje predovšetkým ako príklad medzináboženského dialógu.
Sestra Petra zdôrazňuje ešte jeden rozmer. Františkovým cieľom bolo priniesť ľuďom Ježiša a hovoriť o ňom. Zároveň však opisuje jeho stretnutie so sultánom ako rozhovor dvoch ľudí, ktorí si navzájom predstavili svoju vieru.
„Stretli sa ako rovný s rovným,“ hovorí. František rozprával o svojom vzťahu k Ježišovi, sultán o tom, ako žije svoju moslimskú vieru. Podľa sestry Petry medzi nimi vznikla vzájomná úcta napriek tomu, že každý zostal verný svojmu presvedčeniu.
Zabudnutý František pred Eucharistiou
Azda najmenej známou stránkou Františka je jeho vzťah k Eucharistii.
Dnes sa o ňom hovorí podstatne menej než o jeho vzťahu k stvorenstvu či chudobe. Sestra Petra pritom upozorňuje, že pri čítaní Františkovho Testamentu je jeho hlboká eucharistická úcta neprehliadnuteľná.
Prejavovala sa dokonca jeho postojom ku kňazom. František žil v období, keď bola kritika pomerov v Cirkvi v mnohom oprávnená. Poznal kňazov, ktorých život nezodpovedal tomu, čo hlásali. Napriek tomu si ich vážil pre Eucharistiu, ktorú veriaci prijímali prostredníctvom ich služby.
Za tým bola Františkova fascinácia Božou pokorou. Boh, ktorý stvoril celý svet, sa podľa neho stáva natoľko malým, že prichádza k človeku pod spôsobom jednoduchého chleba.
„Boh je taký pokorný, hovorí František, že sa môžeme iba chvieť a žasnúť nad tým, že sa v rukách kňaza na oltári stáva prítomným,“ približuje sestra Petra jeho uvažovanie.
To je obraz svätého Františka, ktorý sa na záhradné sošky dostáva podstatne ťažšie.
Tajomstvo nebolo v marketingu
František nemal komunikačnú stratégiu, pastoračný plán ani premyslený systém, ako osloviť čo najviac ľudí. Napriek tomu sa okolo neho za krátky čas vytvorilo hnutie, ktoré prekročilo hranice Assisi a napokon aj Talianska.
Sestra Petra jeho úspech vysvetľuje jednoducho: „Jeho tajomstvom bolo, že sa skutočne pokúšal autenticky žiť evanjelium tak, ako mu rozumel.“
Ľudia podľa nej na prvých bratoch videli, že nasledovanie Ježiša myslia vážne. František ich posielal v malých skupinách do rôznych smerov, podobne ako Kristus posielal svojich učeníkov.
A práve tu môže byť František nepríjemne aktuálny.
Na otázku, čo by povedal dnešnej Cirkvi, sestra Petra odpovedá zo svojej nemeckej skúsenosti. Cirkev podľa nej venuje množstvo energie peniazom, nehnuteľnostiam, farským budovám a administratíve. To všetko môže byť potrebné, zároveň však môže zakryť jednoduchú otázku, ktorú by František pravdepodobne položil ako prvú:
„Čo by dnes naozaj urobil Ježiš?“
Možno je teda najväčším nedorozumením okolo svätého Františka to, že sme si z neho ponechali tie časti, ktoré nás príliš nevyrušujú. Lásku k prírode, pokoj, zvieratá, jednoduchosť. To všetko k nemu patrí. Lenže v strede jeho života nestálo stvorenstvo, chudoba ani sympatická nekonvenčnosť.
Stál tam Kristus. A František sa pokúsil vziať jeho evanjelium vážne.
Spracoval Rastislav Čižik.
