Štrnásteho októbra si gréckokatolíci pripomínajú svätú Paraskevu z Iași. Vzhľadom na viacnásobný prevoz jej relikvií do rôznych krajín Balkánskeho polostrova sa s ňou spája celá plejáda prívlastkov: je známa ako Paraskeva z Epibates, Paraskeva Tarnovská, Petka z Bulharska, Petka zo Srbska, Paraskeva z Belehradu, Paraskeva Mladšia a Paraskeva z Balkánu. Jej rehoľné meno Paraskeva znamená v gréčtine piatok a odkazuje pravdepodobne na deň, keď bola svätica pokrstená.
Paraskeva sa narodila v 10. storočí v tráckom mestečku Epibates (dnes Selimpaşa v európskej časti Turecka) na pobreží Marmarského mora. Pochádzala z lepšie situovanej a nábožensky založenej rodiny. Jej brat Eutymios sa stal mníchom a neskôr biskupom v tráckom prístavnom meste Madytos.
Po smrti rodičov sa rozhodla pre zasvätený život. Odišla do Konštantínopolu a zložila sľuby v Chráme Hagia Sofia, pri ktorých prijala mníšske meno Paraskeva. Neskôr sa pobrala do Jordánskej púšte, kde mnoho rokov viedla prísny asketický život. Keď dosiahla pokročilý vek, zjavil sa jej anjel, ktorý jej prikázal, aby sa vrátila do svojho rodiska.
Po návrate do Epibatu tu pred smrťou žila asketicky v samote a takmer nepoznaná ešte dva roky. Po rokoch náhodou narazili na hrob s jej telom v neporušenom stave, čo sa pokladalo za zázrak. Kresťania ju s úctou pochovali v miestnom chráme, kde sa pri jej relikviách stali ďalšie zázraky.
Ostatky svätej Paraskevy následne putovali viacerými krajinami. Najprv boli prenesené do Konštantínopolu, neskôr okolo roku 1230 do vtedajšieho bulharského hlavného mesta Tarnovo, kde ich uchovával cár Ivan Asen II. až do osmanskej invázie. Potom ich preniesli do srbského kláštora Ljubostinja, ale po obsadení Srbska Osmanmi sa na 120 rokov opäť dostali do Konštantínopolu. Napokon v polovici 17. storočia ich získalo rumunské mesto Iași, kde sú dnes uctievané v miestnej katedrále.
Svätá Paraskeva či Petka je považovaná za patrónku Balkánu, a to nielen Rumunmi, ale aj Srbmi, Grékmi, Bulharmi a Moldavčanmi. Je tiež spájaná s mnohými zázračnými prameňmi, medzi ktoré patrí aj Prameň svätej Petky v belehradskej pevnosti Kalemegdan.
Pod svoj patronát dostala aj ochranu pred útokmi nepriateľa, obchodníkov, ženy i domácnosť. V ikonografii je známa jedna z najstarších ikon zobrazujúcich sväticu, ktorá pochádza z 13. storočia z Novgorodskej školy.
