Roseline Hamelová prišla 26. júla 2016 o brata. Nassera Kermicheová v ten istý deň o syna. Jedna bola sestrou zavraždeného katolíckeho kňaza, druhá matkou jedného z jeho vrahov. O deväť mesiacov neskôr sa prvýkrát stretli. Dnes o svojom vzťahu hovoria ako o priateľstve, ktoré vzniklo tam, kde sa dal očakávať skôr hnev.
Ráno 26. júla 2016 slúžil 86-ročný kňaz Jacques Hamel svätú omšu v Kostole Saint-Étienne v Saint-Étienne-du-Rouvray neďaleko Rouenu. Do kostola vošli Adel Kermiche a Abdel Malik Petitjean, dvaja mladí islamistickí extrémisti. Kňaza zavraždili pri oltári. Farníka Guya Coponeta vážne zranili a ľudí prítomných v kostole zadržali ako rukojemníkov. Jednej z troch rehoľných sestier sa podarilo uniknúť a privolať pomoc. Oboch útočníkov polícia neskôr zastrelila. K útoku sa prihlásil takzvaný Islamský štát.
Francúzsko malo vtedy za sebou útoky na redakciu Charlie Hebdo, masaker v Bataclane a iba dvanásť dní pred vraždou kňaza útok v Nice. Tentoraz však teroristi zaútočili počas svätej omše a obeťou bol starý kňaz. Pápež František ešte v deň vraždy vyjadril zdesenie nad tým, že k násiliu došlo v kostole počas slávenia Eucharistie, ktorá je sama osebe prosbou o pokoj.
Po obetiach a páchateľoch však zostali rodiny.
Roseline Hamelová stratila brata, ktorého označovala za jeden z pevných bodov svojho života. Nassera Kermicheová stratila najmladšieho zo svojich piatich detí. Jej syn Adel bol jedným z dvoch mužov, ktorí Jacquesa Hamela zavraždili.
Nassera neskôr otvorene hovorila aj o otázke, ktorá ju prenasledovala: čo ako matka zanedbala a či mohla synovej radikalizácii zabrániť. Adel mal problematické dospievanie, pokúšal sa dostať do Sýrie a pred útokom sa dostal do pozornosti francúzskych bezpečnostných orgánov. Matka opisovala, že po jeho čine cítila vinu, akoby niesla časť zodpovednosti za to, čo urobil.
A chcela poprosiť o odpustenie.
„Neprišla som si po ospravedlnenie“
Príbeh dvoch rodín by sa tu mohol definitívne rozdeliť. Udial sa však opak.
Roseline a Nassera spolu najskôr telefonovali. 17. apríla 2017, deväť mesiacov po útoku, prišlo prvé osobné stretnutie. Roseline prišla spolu s rouenským arcibiskupom Dominiquom Lebrunom do domu Kermicheovcov. Nassera ju pri príchode objala. Rozprávali sa o Adelovi, jeho dospievaní, radikalizácii, ale aj o márnych pokusoch jeho matky zabrániť tomu, čo napokon urobil.
Roseline jej povedala niečo podstatné: neprišla preto, aby od nej žiadala ospravedlnenie. Nassera totiž Jacquesa Hamela nezabila.
Obe ženy prišli o blízkeho človeka, hoci okolnosti ich smrti nemožno postaviť na jednu stranu. Jeden bol obeťou teroristického útoku, druhý jeho páchateľom. Roseline však dokázala oddeliť zločin syna od jeho matky.
Z jedného stretnutia sa postupne stali ďalšie.
Ich príbeh dnes zachytáva kniha Sœurs de douleur (Sestry bolesti), ktorú na základe ich výpovedí spracoval francúzsky novinár Samuel Lieven. Kniha vyšla vo francúzskom vydavateľstve XO vo februári 2025 a v roku 2026 aj v brožovanom vydaní. Nie je to teda čerstvý príbeh vytvorený pri desiatom výročí útoku. Ich vzťah sa buduje od roku 2017.
Prišla aj k hrobu bratovho vraha
Jedna z najsilnejších chvíľ prišla na sviatok Všetkých svätých v roku 2018. Roseline navrhla, aby spolu išli k Adelovmu hrobu.
Pre sestru zavraždeného kňaza to nebola obyčajná návšteva cintorína. Prišla k hrobu človeka, ktorý pripravil jej brata o život.
Priniesla si text, ktorý tam prečítala. Adelovi v ňom povedala, že ju k nemu priviedol odkaz jej brata a že prichádza so svedectvom jeho odpustenia. Prosila Boha milosrdenstva, aby Adel našiel pokoj. Práve táto návšteva ukázala, že odpustenie, o ktorom Roseline hovorí, nezostalo len v slovných prejavoch.
Zároveň to však neznamenalo popretie zločinu. Ani tvrdenie, že obe strany utrpeli rovnakú krivdu. Roseline nikdy nepotrebovala z Adela urobiť nevinného človeka, aby mohla podať ruku jeho matke.
A Nassera nemusela prestať milovať svojho syna, aby dokázala pomenovať hrôzu jeho činu. A v tomto napätí ich príbeh zostáva nepríjemne konkrétny.
Proces s Jacquesom Hamelom sa ešte neskončil
Cirkev krátko po vražde začala skúmať Hamelovu smrť ako možné mučeníctvo. Pápež František už v septembri 2016 o zavraždenom kňazovi verejne hovoril ako o mučeníkovi a umožnil, aby sa proces začal bez obvyklej päťročnej čakacej lehoty.
Diecézne vyšetrovanie zhromaždilo rozsiahlu dokumentáciu vrátane výpovedí očitých svedkov. Cirkev skúmala okolnosti vraždy, možný motív nenávisti k viere, Hamelov život i povesť svätosti. Kauza potom pokračovala v Ríme.
Desať rokov po jeho smrti sa však meno Jacquesa Hamela vo Francúzsku nespája iba s teroristickým útokom. Po jeho vražde vznikli iniciatívy zamerané na dialóg medzi kresťanmi a moslimami a od roku 2017 sa udeľuje novinárska Cena otca Jacquesa Hamela za práce podporujúce pokoj a medzináboženský dialóg. Roseline sa na jej odovzdávaní pravidelne zúčastňuje.
A popri tom pokračuje jej vzťah s Nasserou. Ich priateľstvo nevzniklo preto, že by zabudli, čo sa 26. júla 2016 stalo. Vzniklo práve preto, že to obe vedia veľmi presne.
Jedna vie, kto zabil jej brata. Druhá vie, čo urobil jej syn.
A napriek tomu sa rozhodli, že posledné slovo nebude patriť jeho činu.
Podľa CNA spracoval Rastislav Čižik.
