Gréckokatolícka cirkev si 14. novembra pripomína svätého apoštola Filipa (gr. priateľ koní), ktorý bol jedným z Dvanástich. Pochádzal – rovnako ako apoštoli Ondrej a Peter – z galilejskej Betsaidy a Ježiš ho povolal medzi prvými (porov. Jn 1,43-44). V zoznamoch apoštolov ho nájdeme na piatom mieste.
V evanjeliách sa meno apoštola Filipa objavuje predovšetkým u Jána, kde ho môžeme vidieť pri troch významných udalostiach. Bol to práve Filip, kto zoznámil Ježiša s Natanaelom (porov. 1,45-51).
Ďalej, pri zázračnom rozmnožení chleba sa Ježiš spýtal práve Filipa, kde by mohli nakúpiť jedlo pre dav ľudí – a Filip odvetil, že na nasýtenie takého množstva by nestačili ani veľké zásoby chleba, čím vyjadril, aké náročné by to bolo dosiahnuť ľudskými prostriedkami (porov. 6,1-13).
Ďalšia významná zmienka o ňom pochádza z opisu Poslednej večere, keď Filip prosil Ježiša, aby im ukázal Otca, a Ježiš mu odpovedal slávnymi slovami: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14,9)
Podľa raných kresťanských spisovateľov bol Filip ženatý a mal deti. Klement Alexandrijský (asi 150 – 216) uvádza zaujímavý detail z jeho života, že jedna z Filipových dcér bola vydatá.
Po Ježišovom vzkriesení a zostúpení Svätého Ducha sa Filip vydal na apoštolskú cestu, aby ohlasoval evanjelium. Jeho misijná činnosť ho zaviedla do Galiley, Grécka, Sýrie a Frýgie, kde podľa podania urobil mnoho zázrakov.
Podľa legendy sa najprv vybral do Skýtie, kde šíril kresťanstvo približne dvadsať rokov. Tam ho pohania nútili, aby obetoval bohu Marsovi. Keď však veľkňazov syn pripravil oheň na obetovanie, spod Marsovej modly sa vynoril drak, ktorý ho spolu s dvoma ďalšími pohanskými kňazmi zabil. Filip, zadržiavaný pohanmi v okovách, vtedy vyhlásil: „Rozbite túto modlu a postavte na jej mieste kríž Ježiša Krista!“
Po oslobodení z pút Filip kázal o Kristovi a mnoho ľudí sa obrátilo. Následne odišiel do Hierapolisu vo Frýgii, kde hlásaním evanjelia tiež získal Ježišovi veľký počet učeníkov a kde podľa tradície zomrel. Pohanskí kňazi totiž nevedeli zniesť Filipovo pôsobenie, a tak ho po bičovaní a kameňovaní ukrižovali dolu hlavou.
Jeho pozostatky neskôr preniesli do Ríma, kde sú uložené v Bazilike Dvanástich svätých apoštolov spolu s relikviami svätého apoštola Jakuba Menšieho.
V Gréckokatolíckej cirkvi má sviatok svätého Filipa dôležitý význam: prepožičiava meno pôstnemu obdobiu pred sviatkami Narodenia Pána a Bohozjavenia – Filipovke. Tá sa začína hneď po jeho sviatku, teda 15. novembra.
Svätý Filip je považovaný za patróna klobučníkov, garbiarov, valchovačov, drobných obchodníkov (kramárov) a cukrárov. Umelci ho zobrazujú s krížom, symbolom jeho mučeníckej smrti, no niekedy aj s pecňami chleba odkazujúcimi na zázrak rozmnoženia chleba, alebo tiež s hadom ako pripomienkou, že vyhnal draka z Chrámu boha Marsa v Hierapolise.
Svätý apoštol Filip sa o chrámové patrocínium spravidla delí s apoštolom Jakubom – takýchto prípadov máme na Slovensku 12. Samostatne je svätému Filipovi zasvätený rímskokatolícky kostol v Pohorelej, ktorý dostal svoje patrocínium podľa grófa Filipa Coburga, mecéna kraja, ktorý sa v obci rád zdržiaval.
