Nedávno som opäť vzal do ruky knihu Fascinovaný Bohom, kde jej autor Johannes Hartl kladie zaujímavú otázku: „Čo si myslíte, o ktorú oblasť na svete sa najviac bojuje?“ Vraj to nie je žiaden región v Kongu, nie je to ani pásmo Gazy, a z aktuálneho pohľadu môžeme, žiaľ, pridať, že to nie je ani dnešné územie Ukrajiny. Oblasť, o ktorú sa zvádza ten najväčší boj, sa nachádza medzi našimi dvoma ušami. Je to jednoducho moja myseľ a pozornosť, o ktorú sa zvádza najväčší boj.
O našu pozornosť bojujú reklamy, politici, celebrity, senzácie… Minimálne jedna oblasť priemyslu žije z toho, aby získala našu pozornosť. Cez množstvo obrazov a slov sa bojuje o našu myseľ a v konečnom dôsledku je to boj o nás samotných. Pre naše vlastné dobro je veľmi dôležité rozpoznať, kto sa to vlastne usiluje o našu pozornosť a prečo.
Jeden takýto dôležitý zápas nájdeme napríklad aj v Evanjeliu podľa svätého Lukáša (Lk 8,26-39). Ježiš tu s démonmi bojuje o jedného človeka. Zápas vyhráva a nám odkrýva rafinovanú taktiku Zlého: falošnú pokoru. Zlí duchovia uznávajú Ježišovu moc, no zároveň ho žiadajú, aby ich poslal do čriedy svíň. Akí sú zrazu pokorní!
V našom príbehu mala táto falošná pokora tragický koniec: črieda svíň sa utopila v mori. A z toho môžeme odčítať dôležitú vec: Falošná pokora vedie k zničeniu, sebadeštrukcii. Prečo? Pretože falošná pokora spôsobí, že svoj hnev obraciam proti sebe, keďže som nedosiahol ten obraz, ktorý som si o sebe vytvoril ja sám, alebo som ho za svoj prijal od iných. Na falošnú pokoru nás upozornia náreky: „Ja na to nemám! Som neschopná! Všetko zbabrem! Som nanič!…“ Takéto slová vyzerajú naoko veľmi pokorne, ale v konečnom dôsledku nás postupne ničia. Ničia vedomie našej skutočnej hodnoty.
Práve na túto hodnotu cieli taktika Boha. Jeho zbraňou je totiž pokorná láska. Práve touto zbraňou vyhráva zápas o človeka. V evanjeliovom príbehu vidíme, že keď vyhral zápas o jedného človeka, jeho spoluobčania prosia Ježiša, aby od nich odišiel. Zdá sa, akoby Ježiš zápas o týchto ľudí prehral.
No jeho pokorná láska sa nevzdáva, neprestáva bojovať ani o nich.
Posiela k nim kresťana. Človeka, ktorého oslobodil z moci démonov. Človeka, ktorý najprv sedí pri Ježišových nohách. Dobre vieme, že v evanjeliu sa výraz „sedieť pri Ježišových nohách“ prekladá ako „počúvať Božie slovo.“ Toto slovo nás oslobodzuje od Zlého, oslobodzuje nás od všetkých foriem pýchy a namiesto nej napĺňa srdce novým obsahom – pokornou láskou.
Boh proti zlu nepoužíva zbrane hromadného ničenia, ale sám sa odzbrojí a kráča v ústrety našim životným príbehom. V zápase o človeka si vyberá taktiku, s ktorou nikto nerátal: Stáva sa úplne zraniteľným, až ho to nakoniec stojí život.
Pretože oblasť, o ktorú sa najviac bojuje, sa nachádza presne v centre môjho bytia, ktorému zvykneme hovoriť srdce. Na svete je dnes teda viac ako osem miliárd bojísk s otvoreným koncom. Výsledok zápasu na tom mojom mám aj dnes vo svojich rukách, či presnejšie povedané: vo svojom srdci.
