V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi 16. november patrí svätej Margaréte Škótskej, kráľovnej, ktorá sa stala príkladom zbožnosti a súcitu nielen pre ľud Škótska.
Margaréta sa narodila okolo roku 1045 v Uhorsku v kráľovskej rodine. Jej otec bol Eduard Vyhnanec, anglický princ a dedič anglického trónu, a jej matka bola princezná Agáta Uhorská. Po smrti Margarétinho otca jej matka ušla s deťmi loďou, ktorá stroskotala pri pobreží Škótska. Tak sa rodina ocitla pod ochranou škótskeho kráľa Malcolma III.
V roku 1070 sa zaňho 25-ročná Margaréta vydala a stala sa škótskou kráľovnou. Ako panovníčka žila svoju vieru a formovala ňou aj svojho manžela i spoločnosť. Margaréta šírila hodnoty čistoty a úcty, s manželom Malcolmom sa spoločne modlievali a starali sa o chudobných.
Z iniciatívy kráľovnej sa stavali kostoly a podporoval náboženský život, čo prinieslo duchovné oživenie celého kráľovstva.
Zbožnosť kráľovnej Margaréty sa pretavila do realizácie mnohých charitatívnych diel. Pre pútnikov do St. Andrews, cirkevného hlavného mesta Škótska, dala zriadiť trajekty cez záliv Firth of Forth, vďaka čomu získali svoje názvy mestá South Queensferry a North Queensferry. Každý deň pred jedlom obsluhovala chudobných, a dokonca im umývala nohy na znak pokory podľa príkladu Krista.
V roku 1072 priviedla do Dunfermline, jedného z hlavných miest škótskych kráľov, benediktínskych mníchov, ktorí tu založili kláštor. Margaréta často navštevovala jaskyňu na brehu miestneho potoka Tower Burn, kde sa modlievala a rozjímala. Dnes je táto Jaskyňa svätej Margaréty sprístupnená verejnosti.
Pri reformách cirkevnej praxe v Škótsku sa kráľovná Margaréta orientovala na rímsky vzor. V spolupráci s Lanfrancom, budúcim arcibiskupom z Canterbury, prispela k tomu, aby sa Veľký pôst pred Veľkou nocou začínal Popolcovou stredou, a nie pondelkom, ako to bolo dovtedy zvykom. Takisto sa postarala o to, aby sa dňom odpočinku stala nedeľa namiesto soboty, čim revitalizovala liturgický život krajiny.
Hoci jej manžel Malcolm nevynikal osobnou zbožnosťou, manželku Margarétu v náboženských reformách podporoval a jej zbožnosť obdivoval. Okrem dlhých modlitieb sa Margaréta venovala aj zhotovovaniu bohoslužobných odevov.
Margaréta zomrela v súvislosti s tragickými okolnosťami, keď 13. novembra 1093 boli Malcolm III. a ich najstarší syn Eduard zabití v boji proti Normanom. O tri dni neskôr Margaréta zomrela na hradnom kopci v Edinburghu z hlbokého žiaľu nad stratou milovaných. Pochovali ju v opátskom kostole v Dunfermline pred hlavným oltárom. V roku 1250, keď ju pápež Inocent IV. vyhlásil za svätú, boli jej ostatky spolu s ostatkami jej manžela prenesené do špeciálnej schránky v opátstve v Dunfermline.
Mnohé relikvie svätej Margaréty sa však po nástupe reformácie stratili. Hlava, ich jediná známa časť, bola uložená v Škótskom kolégiu v Douai vo Francúzsku. Počas Francúzskej revolúcie sa však aj tento relikviár stratil. Ďalšie pozostatky, ktoré kráľ Filip II. Španielsky preniesol do kráľovského paláca v El Escorial, stihol rovnaký osud.
Čo sa však nevytratilo, je úcta k nej a jej meno v Rímskom martyrológiu.
