Nie je to tak dávno, čo sa často skloňovalo slovné spojenie „zastropovanie cien“. Niekto bol presvedčený, že je to alternatíva, ako odpovedať na krízovú situáciu. Je potrebné zastropovať ceny.
Toto slovné spojenie sa mi v mysli vynára znova, keď hľadíme na najznámejší symbol kresťanstva – na kríž. Áno, pre mnohých je len symbolom, či dokonca akousi obchodnou značkou.
No ponúka nám aj iný, omnoho hlbší pohľad. Na kríž sa môžem pozrieť aj ako na riešenie mojich kríz. Nielen tých ekonomických či spoločenských, ale aj tých vzťahových, či bytostných. Pretože kríza vznikne a vynorí sa najmä vtedy, ak je ohrozená moja hodnota. Toto ohrozenie môže prísť tak zvonku, ako aj z môjho vlastného vnútra. Takmer vždy s ním prichádza aj „hmla“, pre ktorú nevidím svoju skutočnú hodnotu.
Svet okolo nás je plný ponúk a návrhov, ako by sme tieto krízy mohli riešiť.
A na presýtenom trhu možností má svoj stánok aj kresťanstvo. Medzi značkovým sortimentom najviac kričí práve kríž. Reakcie potenciálnych zákazníkov sú rôzne. Niektorí túto ponuku obídu, iní ignorujú mávnuc rukou, ale nájdu sa aj opatrní záujemcovia. Prirodzene, chcú sa dozvedieť viac. Preto musia obsluhujúci pri stánku kresťanstva rátať s otázkami: Ale prečo práve kríž? Ako mi môže nejaký nástroj brutálneho mučenia a smrti ponúknuť riešenie mojich kríz? Neprehĺbi sa tým moja kríza ešte viac?
Takéto otázky sú vonkoncom pochopiteľné a veľmi dôležité. A preto sú rovnako dôležité aj naše odpovede. Hrozí totiž, že ak opatrný záujemca pri stánku kresťanstva nedostane pravdivú a celistvú odpoveď, poberie sa inam.
História totiž pripomína, že sa nám „predstavenie stánku kresťanstva“ nevydarilo vždy. Objavili sa, žiaľ, aj také situácie, keď sa pod hlavičkou hlavného znaku kresťanstva krízy skôr vyrábali, ako riešili. To však presahuje obmedzený rámec tohto zamyslenia, ktoré chce smerovať do hĺbky, a nie do šírky. Teda znova: Prečo práve kríž?
Túto otázku si pred nami kládli mnohí špičkoví teológovia i obyčajní veriaci, aj keď nám svojimi odpoveďami nie vždy pomohli. Ani tu sa to nezaobišlo bez nehôd či slepých uličiek. Jedným z najznámejších i najvplyvnejších bol pokus svätého Anzelma z Canterbury (1033 – 1109). Slávny teológ a filozof jedenásteho storočia si túto otázku položil v širšom kontexte: Prečo sa vlastne Boh stal vôbec človekom?
Anzelmove úvahy sa obracajú až k prvému hriechu človeka, ktorý spôsobil urážku Boha. Keď to celé kvôli názornosti mierne pritiahneme za vlasy, mohli by sme hovoriť o Bohu Otcovi, ktorý sa tak veľmi urazil pre hriech človeka. Boh Syn sa preto vybral na záchrannú misiu. Narodil sa medzi nami ako človek a ponúkol sám seba ako zmiernu obetu na kríži, aby sa Boh Otec konečne prestal hnevať. Jasne vidíme, aký skreslený obraz Boha sa pri takejto fabulácii môže vynoriť. Na nebezpečenstvo výslednej karikatúry obrazu Boha preto upozorňoval spolu s inými teológmi aj emeritný pápež Benedikt XVI. Tento obraz by sme však vo Svätom písme hľadali márne. Tam predsa nájdeme obraz Boha, „ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna…“ (Jn 3,16).
Čím je teda Kristov kríž? V prvom rade ho môžeme vnímať ako zjavenie lásky Boha. Bez toho sa len ťažko chápe často spomínaná skúsenosť známeho teológa Dietricha Bonhöffera, ktorý pár dní pred smrťou v koncentračnom tábore opísal svoj pohľad slovami, že Boh možno vždy nezachraňuje od utrpenia, ale vždy nás zachráni v utrpení; že nás vždy neuchráni od bolesti, ale zachráni nás v bolesti; že nás možno celkom nezbaví problémov, ale určite nás stretne uprostred nich. Lebo Pán Ježiš neprišiel, aby utrpenie zo sveta odstránil úplne a hneď – dokonca neprišiel ani preto, aby ho celkom vysvetlil; aj od smrti Pána Ježiša na kríži vidíme na svete bolesť, biedu a utrpenie, ktoré nevieme vysvetliť ani celkom odstrániť. Čo však zmenil kríž Ježiša Krista? On toto utrpenie vyplnil – vyplnil ho sebou samým; kríž Ježiša Krista vypĺňa každé utrpenie.
Z tohto pohľadu potom prirodzene vychádza aj ďalší: Kríž je zjavením človeka. Je zjavením našej skutočnej hodnoty. Slovami úvodného obrazu môžeme povedať, že kríž Ježiša Krista je miesto, kde Boh „zastropoval“ moju cenu. Nie preto, aby som nestúpal, ale najmä preto, aby som neklesal. Takýto pohľad na kríž mi pripomína, aby som sa nepredával pod cenu. Lebo keď sa Boh nechal pribiť na kríž, ukázal tým súčasne aj moju hodnotu.
Mám hodnotu Božieho Syna. Ako sa táto hodnota získava a upevňuje? Vo vzťahu s Bohom ako Otcom. Pretože z tohto pohľadu je reč kríža prenikavo jasná: Hoci Ježiš Kristus na ňom skutočne zomrel bolestnou smrťou a vonkoncom nespravodlivo, predsa sa udiala zásadná vec. Blízky, intímny, bytostný vzťah s Otcom spôsobil, že Ježiš nezostal v smrti navždy. Prišlo vzkriesenie. Zdanlivá porážka sa zmenila na konečné veľkolepé víťazstvo.
Prečo teda kríž? Lebo je na ňom „zastropovaná“ moja hodnota. Táto hodnota sa žije vo vzťahu skutočnej lásky, ktorú nezničí žiadna bolesť, nespravodlivosť ani smrť.
Nájdeme lepšiu odpoveď na riešenie našich kríz? Nezabúdajme však na dôležité marketingové pravidlo: Produkt sa lepšie predáva vtedy, ak sme ho najprv vyskúšali sami na sebe.
