Slovensko bude mať oficiálne prvú svätú svojich novodobých dejín. Pápež Lev XIV. v sobotu 21. novembra schválil vydanie dekrétu o zázračnom uzdravení amerického pacienta na príhovor blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. Svätorečenie by sa mohlo uskutočniť už v budúcom roku.
Viac ako 23 rokov po blahorečení slovenskej rehoľníčky a mučenice komunistického režimu prišla z Vatikánu dlho očakávaná správa. Pápež Lev XIV. prijal v sobotu na audiencii prefekta Dikastéria pre kauzy svätých kardinála Marcella Semerara a schválil vydanie dekrétu uznávajúceho zázrak na príhovor sestry Zdenky.
Rozhodnutie Svätej stolice završuje roky skúmania mimoriadneho uzdravenia, ku ktorému došlo v americkom Denveri.
Lekári mu už nedávali nádej na uzdravenie
Prípad sa týka Američana Roberta Ernsta, muža protestantského vyznania, ktorému v roku 2002 diagnostikovali onkologické ochorenie pankreasu. Jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval, až ho lekári vyhodnotili ako terminálne chorého. Ukončili aktívnu liečbu a prepustili ho do domácej paliatívnej starostlivosti.
V tom čase začala rodinná priateľka prosiť o príhovor slovenskej blahoslavenej rehoľníčky. K modlitbám sa pridali ďalší ľudia.
Napriek nepriaznivej prognóze nastal nečakaný obrat. Muž sa prebral, začal opäť prijímať potravu, naberal sily a napokon sa úplne uzdravil.
Robert Ernst zomrel približne tri roky po uzdravení na iné ochorenie. Ako uviedol postulátor kauzy svätorečenia, minorita Lucián Bogucki, pri pitve sa v jeho tele nenašli žiadne známky rakoviny. Aj tento výsledok bol dôležitý pri posudzovaní trvalosti uzdravenia.
Viac ako 800 strán dokumentácie
Diecézna fáza skúmania predpokladaného zázraku sa začala 16. októbra 2013 v Denverskej arcidiecéze. Na zhromažďovaní zdravotnej dokumentácie sa v Spojených štátoch osobne podieľala aj slovenská lekárka profesorka Alexandra Kolenová.
Po ukončení diecézneho procesu vo februári 2014 putovali materiály do Ríma. Nasledovalo viac ako desaťročie ďalšieho preverovania, zhromažďovania odborných stanovísk a svedectiev.
Výsledkom bol vyše 800-stranový dokument s názvom Positio super miro, ktorý postulátor kauzy odovzdal v máji tohto roka bratislavskému arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému.
Zásadný posun nastal 27. novembra 2025, keď sa prípadom zaoberala vatikánska lekárska komisia. V máji 2026 nasledovalo posudzovanie zo strany teológov. V utorok 17. novembra sa k prípadu kladne vyjadrili aj kardináli a biskupi Dikastéria pre kauzy svätých.
Pri skúmaní podobných prípadov sa posudzuje, či bolo uzdravenie okamžité, úplné a trvalé a či ho možno vysvetliť na základe súčasných medicínskych poznatkov. Teológovia následne skúmajú súvislosť medzi uzdravením a modlitbami na príhovor konkrétneho kandidáta svätorečenia.
Kedy bude svätorečenie?
Na rozhodnutie pápeža reagovali predstavitelia Bratislavskej arcidiecézy a krížových sestier na tlačovom brífingu v sobotu 21. novembra v bratislavskom Ružinove.
Arcibiskup Stanislav Zvolenský neskrýval radosť z rozhodnutia Svätej stolice. Pre Bratislavskú arcidiecézu má táto udalosť osobitný význam aj preto, že telesné pozostatky blahoslavenej Zdenky odpočívajú v Kostole Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach.
Radosť z uznania zázraku vyjadrila aj provinciálna predstavená Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža sestra Mária Terézia Dobrovičová. Kongregácia má približne 2 500 rehoľných sestier pôsobiacich v rôznych krajinách sveta.
Podľa arcibiskupa Zvolenského by sa svätorečenie mohlo uskutočniť v druhej polovici roka 2027 v Ríme. Konkrétny termín však zatiaľ nebol stanovený. Rozhodnutie o ňom prináleží pápežovi.
Kým blahorečením Cirkev povoľuje úctu k blahoslavenému v určitej krajine, diecéze či rehoľnom spoločenstve, svätorečením ju rozširuje na celú Katolícku cirkev.
Za pomoc kňazom ju odsúdili na dvanásť rokov väzenia
Od narodenia budúcej slovenskej svätice uplynie na Štedrý deň 110 rokov. Cecília Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v oravskej obci Krivá. Ako pätnásťročná sa rozhodla pre rehoľný život u milosrdných sestier Svätého kríža.
Vyštudovala za zdravotnú sestru, pracovala v Humennom a neskôr na röntgenologickom pracovisku v bratislavskej Štátnej nemocnici.
Po nástupe komunistického režimu sa v nemocnici stretávala aj s väznenými kňazmi, ktorí potrebovali ošetrenie po krutých výsluchoch. Vo februári 1952 pomohla jednému z nich utiecť. Pri ďalšom pokuse o záchranu väznených duchovných padla do pasce Štátnej bezpečnosti.
Zatkli ju 29. februára 1952. Po brutálnych výsluchoch ju za údajnú velezradu odsúdili na dvanásť rokov väzenia a desať rokov straty občianskych práv.
Vo väzení vážne ochorela. Keď sa ukázalo, že jej zostáva málo času na život, režim ju v apríli 1955 prepustil. Zomrela 31. júla toho istého roka na onkologickom oddelení trnavskej nemocnice ako 38-ročná.
Úplnej súdnej rehabilitácie sa dočkala až posmrtne v roku 1970.
Blahorečil ju pápež Ján Pavol II.
Sestra Zdenka bola prvou Slovenkou, ktorú Katolícka cirkev vyhlásila za blahoslavenú. Stalo sa tak 14. septembra 2003 počas poslednej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Na slávnosti v bratislavskej Petržalke ju blahorečil spolu s gréckokatolíckym biskupom Vasiľom Hopkom.
„Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu,“ povedal vtedy pápež vo svojej homílii.
Za blahoslavenú bola vyhlásená ako mučenica, preto v jej prípade nebolo na blahorečenie potrebné uznanie zázraku.
Jedným z jej najznámejších výrokov zostávajú slová: „Odpustenie je najväčšia vec v živote.“
Vyslovila ich v čase, keď sama zakúšala kruté zaobchádzanie. Práve schopnosť odpustiť ľuďom, ktorí jej ubližovali, patrí k najvýraznejším črtám jej duchovného odkazu.
Viac ako sedemdesiat rokov po smrti rehoľníčky, ktorú komunistický režim odsúdil za velezradu, sa Katolícka cirkev pripravuje na jej zaradenie medzi svätých a predstavenie jej príkladu veriacim na celom svete.
