Svätý Matúš, ktorý sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi viaže s 21. septembrom, bol jedným z dvanástich Ježišových apoštolov a patrí medzi štyroch kánonických evanjelistov, ktorí zaznamenali tradované svedectvá o Kristovom živote.
Matúš, predtým Lévi, bol vyberačom mýta v Kafarnaume. V tej dobe boli mýtnici považovaní za hriešnikov a ľudia ich verejne nenávideli, pretože okrem vyberania poplatkov od občanov si často nečestne privyrábali.
Matúš stretol Ježiša práve pri jednej z jeho kázní. Keď ho Ježiš potom uzrel sedieť na mýtnici a vyzval ho, aby ho nasledoval, Matúš okamžite opustil svoju prácu a išiel za ním. Tento okamih symbolizuje nielen začiatok Matúšovej cesty ako učeníka, ale aj hlbšiu duchovnú premenu.
Ježiš často čelil kritike, že sa stýka s mýtnikmi a hriešnikmi. Vysvetľoval však, že prišiel volať k obráteniu práve tých, ktorí sú duchovne chorí (porov. Mk 2,17).
Matúš je autorom prvého z evanjelií v Novom zákone. Je zamerané na predstavenie Ježiša ako Krista, ako vyplnenie starozákonných proroctiev. Symbolom Matúšovho evanjelia je ľudská postava alebo anjel, čo odráža začiatok jeho textu, ktorý uvádza Ježišov rodokmeň a poukazuje tak na jeho reálny ľudský pôvod.
Je všeobecne prijímaným faktom, že Matúš svoje evanjelium napísal pre kresťanov obrátených z judaizmu, a preto obsahuje mnoho odkazov na Starý zákon, ktoré podčiarkujú spojitosť medzi Ježišom a vyvoleným národom. Hoci moderní biblickí učenci debatujú o presnom autorstve, tradícia Cirkvi stále považuje Matúša za autora tohto evanjelia.
Po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení sa Matúš pripojil k ostatným apoštolom a začal hlásať evanjelium najprv v Judei a neskôr v rôznych častiach sveta vrátane Perzie, Partska, Arábie a Etiópie. Presné podrobnosti o jeho činnosti po odchode z Izraela nie sú zdokumentované, no podľa tradície zomrel mučeníckou smrťou v Etiópii.
Legenda hovorí, že nahnevaný kráľ Hyrtakus dal Matúša zavraždiť pri oltári, pretože jeho neter Ifigénia, ktorú Matúš obrátil na kresťanstvo, odmietla kráľovu ponuku na manželstvo. Zložila totiž sľub panenstva ako Kristova nevesta (dnešná zasvätená panna).
Matúšove pozostatky boli objavené v roku 1080 v talianskom meste Salerno, kde boli uložené v katedrále, ktorú dal postaviť pápež Gregor VII.
Svätec je patrónom bankárov i taxikárov a jeho atribúty v umeleckom zobrazení zahŕňajú knihu evanjelií, anjela, meč a peňaženku, ktorá odkazuje na jeho predchádzajúcu prácu mýtnika.
Svätý Matúš má osobitný význam aj v živote a duchovnej ceste nedávno zosnulého pápeža Františka. Na sviatok svätého Matúša v roku 1953 mladý Jorge Bergoglio vo veku 17 rokov veľmi zvláštnym spôsobom zakúsil milujúcu Božiu prítomnosť vo svojom živote. Po spovedi pocítil dotyk srdca a zostúpenie Božieho milosrdenstva, ktoré ho pohľadom nežnej lásky povolalo do rehoľného života podľa vzoru svätého Ignáca z Loyoly.
Po zvolení za biskupa sa Mons. Bergoglio na pamiatku tejto udalosti, ktorá znamenala začiatok jeho úplného zasvätenia sa Bohu v Jeho Cirkvi, rozhodol zvoliť si za svoje motto a životný program výraz pochádzajúci z homílie svätého Bédu Ctihodného, ktorým opisuje skúsenosť svätého Matúša: Miserando atque eligendo.
Život svätého Matúša je príbehom o možnej premene každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod či zamestnanie. Ako bývalý mýtnik je svätým dôkazom toho, že nikto nie je mimo dosahu Božej milosti. Stačí si otvoriť a čítať sväté Evanjelium podľa svätého Matúša.
Na Slovensku je tomuto evanjelistovi zasvätených 11 kostolov; ten najmladší (2003) a najvýchodnejší stojí v Krčave neďaleko slovensko-ukrajinských hraníc, jeden z najzápadnejších sa zase nachádza vo Vysokej nad Kysucou takmer na slovensko-moravskej hranici.
