Angelo Giuseppe Roncalli, neskorší pápež Ján XXIII., ktorého si rímskokatolíci pripomínajú 11. októbra (deň výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu), sa narodil 25. novembra 1881 v mestečku Sotto il Monte v talianskej provincii Bergamo.
Pochádzal z početnej roľníckej rodiny Giovanniho Battistu a Marianny, rodenej Mazzolovej, bol štvrtým z trinástich detí. Významný vplyv na duchovný rast mladého Angela a jeho nasmerovanie ku kňazstvu mal miestny farár Francesco Rebuzzini.
V roku 1890 vstúpil do malého seminára v Bergame. Práve tu začal ako štrnásťročný písať svoje duchovné záznamy, ktoré vyšli v diele Denník duše a zachytávajú jeho duchovný svet až do smrti.
V roku 1896 sa stal terciárom františkánskeho rádu a hlboký vzťah k františkánskej spiritualite ho sprevádzal celý život; Františkovi z Assisi popri Panne Márii zveril Druhý vatikánsky koncil. Po ukončení štúdií v Bergame pokračoval v štúdiách filozofie a teológie v Ríme. Počas tohto obdobia absolvoval aj povinnú vojenskú službu v Bergame.
Na kňaza bol vysvätený 10. augusta 1904 v rímskom Kostole Santa Maria in Montesanto. Po vysviacke sa vrátil do rodného Bergama, kde ho biskup Giacomo Maria Radini-Tedeschi vymenoval za svojho sekretára. Počas tohto obdobia otec Roncalli publikoval viacero teologických diel, no súčasne sa angažoval aj v pastorálnej starostlivosti o diecézu.
Keď do prvej svetovej vojny vstúpilo aj Taliansko, Roncalliho povolali do vojenskej služby ako zdravotníckeho seržanta. Neskôr sa stal vojenským kaplánom a pomáhal vo vojenských nemocniciach za frontom. Po vojne sa vrátil do Bergama, kde pokračoval v kňazskej službe ako špirituál v seminári.
V roku 1921 sa začala druhá fáza jeho života, keď bol povolaný do služieb Svätej stolice. Pápež Benedikt XV. mu udelil titul monsignor a vymenoval ho za predsedu Talianskej národnej rady Spoločnosti pre šírenie viery. Táto služba mu umožnila precestovať talianske diecézy a organizovať misionárske spoločenstvá.
V období nástupu fašizmu v roku 1925 ho pápež Pius XI. vymenoval za apoštolského vizitátora vo väčšinovo pravoslávnom Bulharsku a súčasne vysvätil na biskupa s titulárnym sídlom v palestínskom Areopoli. Za svoje biskupské heslo si vybral Obedientia et Pax (Poslušnosť a pokoj).
Roncalliho neľahká diplomatická kariéra pokračovala v Turecku a Grécku, kam bol vyslaný v roku 1934. V tejto misii pracoval na posilňovaní vzťahov medzi katolíkmi, pravoslávnymi a moslimami. Jeho úloha sa ešte viac skomplikovala počas druhej svetovej vojny, keď bolo Grécko devastované bojmi. Roncalli neúnavne pracoval na pomoci vojnovým zajatcom a riskoval život, aby pomohol Židom uniknúť pred nacistickým prenasledovaním tým, že im vydával prechodné víza.
Keď sa vojna chýlila ku koncu, 6. decembra 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za apoštolského nuncia vo Francúzsku, aby sa tam podieľal na obnove Cirkvi a národného života po oslobodení krajiny od nacistov. Bol diplomaticky obozretný, ale zároveň otvorený novým pastoračným iniciatívam, ktoré sa začali rozvíjať medzi francúzskymi biskupmi a kňazmi.
V roku 1953 bol Angelo Roncalli vymenovaný za patriarchu Benátok a povýšený do hodnosti kardinála. Napriek svojmu pokročilému veku sa s veľkou radosťou venoval pastoračnej práci. Inšpiroval sa veľkými benátskymi svätcami, ako boli svätý Vavrinec Giustiniani a svätý pápež Pius X.
Po smrti pápeža Pia XII. bol 28. októbra 1958 zvolený za pápeža a prijal meno Ján XXIII. Mnohí ho spočiatku považovali za prechodného pápeža, no jeho pontifikát sa stal jedným z najdôležitejších v dejinách Cirkvi.
Ján XXIII. sa vďaka svojej láskavosti, pokore a otcovskej starostlivosti o všetkých ľudí rýchlo stal známym ako dobrý pápež. V roku 1961 vydal encykliku Mater et magistra(Matka a učiteľka), v ktorej sa venoval sociálnym otázkam. O dva roky neskôr nasledovala jeho najvýznamnejšia encyklika Pacem in terris (Pokoj na zemi), ktorá bola venovaná otázkam svetového mieru a spravodlivosti.
Najväčším historickým krokom Jána XXIII. bolo však zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1962. Tento koncil mal za cieľ obnoviť Cirkev a otvoriť ju výzvam súčasného sveta.
Pápež Ján XXIII. zomrel vo Svätodušný pondelok 3. júna 1963. V roku 2000 ho blahorečil pápež Ján Pavol II. a za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014.
