Pred pár dňami sme začali nielen nový školský rok, ale my gréckokatolíci aj nový cirkevný rok. Kým vstup do bežného, občianskeho nového roka máme takmer automaticky spojený s rôznymi predsavzatiami, začiatok liturgického roka býva v tomto smere často prehliadaný a akosi splýva so začiatkom školského roka. A pritom práve teraz je ideálny čas zamyslieť sa nad tým, čo by nás mohlo duchovne nanovo naštartovať a pomôcť nám posunúť sa vpred – nielen vo fyzickom, pracovnom či školskom živote, ale predovšetkým v tom duchovnom.
Často si dávame predsavzatia, ktoré sa točia najmä okolo sebadisciplíny: menej jesť, obmedziť sladké, zbaviť sa zlozvykov či pridať zopár modlitieb navyše. To všetko má svoj význam, no liturgické texty a evanjelium zo začiatku cirkevného roka nás pozývajú k niečomu oveľa hlbšiemu.
Keď Ježiš vstúpil do synagógy v rodnom Nazarete medzi ľudí, ktorí ho poznali od detstva, rozvinul zvitok proroka Izaiáša a prečítal slová, ktoré vystihovali celé jeho poslanie:
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Mnohí v jeho rodisku si vtedy zatvrdili srdcia a nechceli uveriť. Tieto slová však neboli určené iba Kristovi a jeho apoštolom. Skrze Krista sa stávajú „predsavzatiami“, ktoré dostáva každý z nás. Sú úlohou a povolaním celej Cirkvi.
Boh nás posiela prinášať radostnú zvesť tým, ktorí strácajú nádej, a uzdravovať ľudí so skrušeným srdcom.
Môžeme si povedať: „To je pekná teória, ale ako môžem niekoho uzdravovať, keď sám ledva zvládam svoje slabosti?“ Je pravda, že ide o vznešené a náročné výzvy, ktoré sú z čisto ľudských síl nezvládnuteľné. O to viac sme však pozvaní vstúpiť do nového obdobia s dôverou a otvorenosťou pre Božiu milosť.
Niekedy môže stačiť obyčajné vystúpenie zo seba a obrátenie pozornosti k človeku vedľa nás, aby sa začalo diať niečo neobyčajné. Možno práve tam príde uzdravenie, ktoré sme nečakali. Nechajme Boha konať cez naše ruky, slová a skutky.
Nech je nový cirkevný rok charakteristický tým, že ľudia okolo nás – v rodinách, chrámoch i na pracoviskách – v našom živote jasne uvidia a prečítajú živé Kristovo evanjelium.
