Biblia je dnes preložená do tisícov jazykov, napriek tomu stále existujú milióny ľudí, ktorí si z nej vo svojom materinskom jazyku neprečítajú ani vetu. Prekladatelia pritom neriešia iba to, ako správne preložiť hebrejské či grécke slovo. Musia nájsť spôsob, ako preniesť do inej kultúry svet pastierov, viníc, denárov či obielených hrobov.
Medzinárodný deň prekladateľov pripadá na 30. septembra. V tento deň si totiž Rímskokatolícka cirkev pripomína svätého Hieronyma, patróna prekladateľov, ktorý zomrel v roku 420.
Jeho najznámejším dielom je latinský preklad Biblie známy ako Vulgáta. Hieronym však nepreložil celú Bibliu od začiatku do konca. Najskôr na podnet pápeža Damaza revidoval staršie latinské znenie evanjelií a žalmov. Po odchode do Betlehema sa pustil do náročnejšej práce. Starozákonné knihy prekladal priamo z hebrejčiny.
Hieronymov príbeh zároveň ukazuje problém, ktorý prekladatelia Biblie riešia dodnes. Nestačí poznať dve reči. Treba porozumieť svetu, ktorý je od nášho vzdialený míle i stáročia.
Biblia stále nie je preložená do všetkých jazykov
Predpokladali by sme, že po dvoch tisícročiach kresťanstva bude prekladanie Biblie takmer ukončenou úlohou. Čísla však hovoria niečo iné.
Podľa údajov Wycliffe Global Alliance aktualizovaných v septembri 2026 existuje aspoň časť Svätého písma v 4 170 jazykoch. V 4 414 jazykoch prebieha preklad alebo prípravné práce a pri 543 jazykoch, ktorými hovorí približne 38 miliónov ľudí, je ešte potrebné začať.
Spojené biblické spoločnosti používajú trochu inú metodiku. Podľa ich údajov približne 123 miliónov ľudí stále nemá vo svojom materinskom jazyku dostupnú nijakú časť Biblie a viac než 1,5 miliardy ľudí nemá vo svojom jazyku celú Bibliu.
Len počas roku 2025 vyšli biblické preklady v stovke jazykov, ktorými hovorí približne 566 miliónov ľudí. Pre 66 jazykov išlo o vôbec prvý biblický preklad. V trinástich z nich bola prvýkrát dokončená celá Biblia.
Medzi nimi nájdeme aj jednu zaujímavosť: prvú úplnú Bibliu v modernej hebrejčine evidovanú v projektoch Spojených biblických spoločností. Hoci veľká časť Starého zákona vznikla v biblickej hebrejčine, dnešná hebrejčina sa od nej líši a potrebuje súčasný preklad.
Preklad sa nekončí vydaním knihy
Aj jazyky, ktoré Bibliu majú celé desaťročia, potrebujú nové preklady a revízie. Jazyk sa totiž mení. Slová zastarávajú, mení sa ich význam a vety, ktoré boli zrozumiteľné našim starým rodičom, môžu ďalším generáciám znieť cudzo.
V roku 2025 preto vznikli nové alebo revidované preklady v ďalších 34 jazykoch, ktorými hovorí približne 534 miliónov ľudí. Medzi nimi boli taliančina, vietnamčina, afrikánčina či kabylčina.
Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Dei Verbum zdôraznil, že veriaci majú mať široký prístup k Svätému písmu a preklady majú podľa možnosti vychádzať z pôvodných textov. Dokument zároveň otvorene podporil spoluprácu katolíkov s ostatnými kresťanmi pri prekladaní Biblie.
Práve z tohto impulzu vznikla v roku 1969 Katolícka biblická federácia. Dnes prepája katolícke organizácie venujúce sa biblickej pastorácii po celom svete a spolupracuje aj so Spojenými biblickými spoločnosťami. Jej cieľom však nie je iba dostať Bibliu na knižnú policu. Zdôrazňuje aj biblické vzdelávanie a schopnosť čítať Písmo v kontexte a vyhnúť sa fundamentalistickým interpretáciám.
Aj Slovensko má svoj prekladateľský príbeh
Za prvý známy úplný preklad Biblie do slovenčiny sa považuje Kamaldulská Biblia z 18. storočia. Preklad vznikol z latinskej Vulgáty a zachoval sa v rukopise.
O niekoľko desaťročí neskôr preložil Juraj Palkovič Bibliu do bernolákovčiny. Jeho dvojzväzkové dielo vyšlo v Ostrihome v rokoch 1829 a 1832.
Veľkým medzníkom bol aj preklad Jozefa Roháčka, ktorý pracoval s hebrejskými, aramejskými a gréckymi textami.
A prekladateľský príbeh pokračoval aj po páde komunizmu. Prvý slovenský ekumenický preklad celej Biblie vznikal viac než sedemnásť rokov. Podieľali sa na ňom odborníci z jedenástich cirkví vrátane rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi a celá Biblia vyšla v roku 2007.
Dnes sa navyše Biblia nemusí dostať k človeku iba ako vytlačená kniha. Vznikajú audionahrávky, digitálne vydania, Braillove texty i preklady do posunkových jazykov. Digitálna biblická knižnica mala začiatkom roka 2026 viac než 4 100 textov v 2 444 jazykoch a vyše 3 200 audionahrávok Písma v 1 800 jazykoch.
Od Hieronymovej pracovne v Betleheme sa teda veľa zmenilo. Pergamen nahradili tlačiarenské stroje, počítače, nahrávacie štúdiá a digitálne databázy. Jedna otázka však zostáva rovnaká: ako preniesť biblický text do jazyka človeka tak, aby zostal verný originálu a zároveň mu človek naozaj rozumel.
Hieronym nad touto otázkou strávil podstatnú časť života. O šestnásť storočí neskôr v jeho práci pokračujú tisíce ďalších ľudí.
