Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ (Lk 7,40)
Túto obyčajnú, ničím nevýznamnú vetu v evanjeliu o hriešnici, ktorá slzami zmáčala a vlasmi utierala Kristovi nohy, by sme ľahko mohli prehliadnuť. Kristus ju povie svojmu hostiteľovi, keď sa ten pohoršuje nad výjavom, ktorého je svedkom. Hovorí si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“
A vtedy sa k nemu Ježiš obráti: „Šimon, mám ti niečo povedať.” Nám všetkým má Ježiš niečo povedať. Niečo podstatné, základné, niečo k nášmu životu a o našom živote. Chce nám to povedať, nie aby nás zahanbil a strápnil, ale aby nám nevedomým odkryl pravdu, aby nám nevidomým sňal klapky z očí, aby nám hluchým odkryl uši, aby nám zatvrdilým roztopil kamenné srdcia.
A dôležitá je aj Šimonova odpoveď: „Povedz, Učiteľ!” Nevieme, ako ďalej žil onen Šimon, ale môžeme sa nádejať, že Kristove slová ho premenili. Tak ako môžu premeniť aj nás, keď na Kristove slová: „Mám ti niečo povedať,” odpovieme: „Povedz, Učiteľ!”
