Keď chcú kazatelia povzbudiť veriacich k sviatosti zmierenia, neváhajú oprášiť staré známe príklady. Jeden z nich hovorí, že okrem pastierov a mudrcov sa do Betlehema prišli pokloniť novonarodenému Kráľovi aj prarodičia Adam a Eva.
Keď videli dary mudrcov a radosť pastierov, neodvážili sa k jasliam priblížiť. Ježišovi však napokon priniesli veľmi zvláštny dar – bolo to nahryznuté ovocie z rajskej záhrady, pre ktoré ju museli opustiť. Legenda potom uzatvára, že práve tomuto daru sa Ježiš tešil najviac. Pretože toto bol hlavný dôvod, prečo Boh prišiel na svet: aby nám vzal náš hriech a daroval seba.
Ako sa pripraviť na prijatie tohto Daru? Tak, že najprv my Ježiša „obdarujeme“ svojím hriechom. A práve na to slúži sviatosť zmierenia. Hoci je cestou, ako získať pokoj, mnohí sa pred ňou potíme ako pred náročnou skúškou.
Príčin a dôvodov môže byť viacero. Už samotné priznanie vlastných chýb nám nevonia. Prečo by som ich mal hovoriť nejakému kňazovi? Pretože kňaz nie je vo sviatosti zmierenia sám za seba, nie je len psychológom a terapeutom.
Kňaz milosťou svätenia reprezentuje Krista. Kristus je cez kňaza prítomný. Škoda len, že my kňazi na to nezriedka zabúdame a prispievame tak k negatívnym skúsenostiam i postojom veriacich k svätej spovedi.
Spovednica je miestom, kde sa stretávame s Kristovým svetlom uprostred svojej temnoty. Je to priestor, kde sa môžeme zbaviť bremien, ktoré nás ťažia, a kde môžeme zažiť radosť z odpustenia.
Mnoho ľudí odkladá spoveď, pretože si myslí, že najprv musia „napraviť svoj život“ alebo „prestať hrešiť“. Ale toto je starý trik nepriateľa, ktorý nás chce oddeliť od Božieho milosrdenstva. Svätý Ján Vianney zdôrazňoval: „Dôvod, prečo nedokážeme dodržať svoje dobré predsavzatia, je ten, že sa príliš spoliehame na seba.“
Spoveď je Boží dar, ktorý nás oslobodzuje a napĺňa Božím dobrom. Prichádzame k nej slabí, ale odchádzame posilnení. Boh nás prijíma takých, akí sme, a premieňa nás na svojich synov a dcéry. Boh nás v spovedi objíma presne tak, ako to sám opísal v podobenstve o márnotratnom synovi. V spovednici nás nečaká Božia palica, ale Božie objatie.
A ešte zopár praktických rád. Zažili ste v spovednici skôr tú prvú možnosť? Nevzdávajte to, ani Boh to s nami nevzdáva. Nedostali ste pri spovedi rozhrešenie? Možno ten „horúci zemiak“ nie je vždy len na strane kňaza, ktorý je „staromódny a nechápe, ako to dnes vo svete chodí”.
Ale to už je iný príbeh. Ten hlavný sa odohráva medzi Bohom a vami. A ten bez pravdy nie je možný. Pretože pravda nás oslobodzuje od našich skreslených predstáv.
Že ste neboli na spovedi roky? Nevadí. Ježiš na jednom mieste pozýva práve vás: „Komu sa veľa odpúšťa, veľa miluje.“ Človek, ktorý nevidí svoje hriechy, nevidí ani skutočný zmysel Vianoc.
Veľký východný svätec a askéta Izák Sýrsky to už v 7. storočí vyjadril veľmi hlbokou vetou: „Ten, kto vidí svoje vlastné hriechy, je väčší ako ten, kto svojím slovom kriesi mŕtvych.“
