Rehoľa redemptoristov sa oficiálne dištancovala od komunity známej ako transalpskí redemptoristi (dnes vystupujúcej pod názvom Synovia Najsvätejšieho Vykupiteľa – FSsR). Dôvodom je rastúci zmätok medzi veriacimi vyvolaný najmä médiami, ktoré si obe spoločenstvá často zamieňajú, hoci medzi nimi podľa rehole neexistuje nijaké právne ani organizačné prepojenie.
Generálny predstavený redemptoristov Rogério Gomes v nedávnom vyhlásení zdôraznil, že Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR), ktorú v roku 1732 založil svätý Alfonz Mária de Liguori a ktorá dnes pôsobí vo viac než 80 krajinách sveta, nemá s komunitou na škótskom ostrove Papa Stronsay nič spoločné.
„Je potrebné jasne rozlišovať medzi našou kongregáciou a skupinou známou ako transalpskí redemptoristi alebo Synovia Najsvätejšieho Vykupiteľa,“ uviedol otec Gomes. Zároveň vyzval veriacich, aby si overovali informácie a nepodliehali dezinformáciám šíreným najmä na sociálnych sieťach. Ich koreňom je zámer transalpských redemptoristov vysvätiť svojho predstaveného za biskupa bez pápežského mandátu. Déjà vu z 1. júla.
Zrodili sa po schizme Lefebvra
Korene komunity siahajú do roku 1988. Založil ju bývalý redemptorista Michael Mary Sim po tom, ako sa pridal k tradicionalistickému Kňazskému bratstvu svätého Pia X., ktoré sa v tom istom roku dostala do otvoreného konfliktu s Rímom po nedovolenom vysvätení štyroch biskupov arcibiskupom Marcelom Lefebvrom.
Nová komunita chcela zachovať pôvodnú redemptoristickú spiritualitu aj liturgiu spred Druhého vatikánskeho koncilu, no vznikla mimo štruktúr Katolíckej cirkvi. Jej členovia preto nemali kánonické oprávnenie na verejné vykonávanie kňazskej služby.
Po niekoľkých sťahovaniach zakotvili v roku 1999 na malom škótskom ostrove Papa Stronsay, kde si vybudovali kláštor Golgota.
Benedikt XVI. im otvoril cestu späť
Významný obrat nastal počas pontifikátu Benedikta XVI. Po vydaní motu proprio Summorum Pontificum v roku 2007, ktoré uľahčilo slávenie liturgie podľa misála z roku 1962, komunita požiadala Svätú stolicu o návrat do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.
V roku 2008 boli zrušené všetky kánonické sankcie voči jej členom a o štyri roky neskôr ich aberdeenský biskup Hugh Gilbert ustanovil ako rehoľnú komunitu diecézneho práva pod novým názvom Synovia Najsvätejšieho Vykupiteľa (FSsR).
Zdalo sa, že ide o úspešný príklad zmierenia tradicionalistickej komunity s Cirkvou.
Konflikt odštartovali exorcizmy
Situácia sa začala meniť po založení novej komunity na Novom Zélande v roku 2017. Miestne médiá priniesli svedectvá o údajne neoprávnených exorcizmoch, ktoré mali traumatizovať viacerých ľudí vrátane detí. Rehoľa obvinenia odmietla, no Vatikán nariadil apoštolskú vizitáciu.
Výsledky vyšetrovania neboli zverejnené, no biskup Michael Gielen v roku 2024 komunitu zo svojej diecézy Christchurch vykázal a zakázal jej členom vykonávať kňazskú službu. Vatikán následne jeho rozhodnutie potvrdil a odvolanie komunity zamietol.
Od kritiky k otvorenej vzbure
Po konflikte s novozélandskou diecézou začala komunita čoraz ostrejšie vystupovať proti súčasnému vedeniu Katolíckej cirkvi.
Vo viacerých otvorených listoch odmietla dokumenty pápeža Františka vrátane Amoris laetitia, Traditionis custodes či deklarácie Fiducia supplicans. Najnovšie zašla ešte ďalej. Vo svojom manifeste označuje pápežov od Pavla VI. za „údajných pápežov“, odmieta Druhý vatikánsky koncil a vyzýva biskupov na zvolanie koncilu bez pápeža, ktorý by posúdil povojnových pápežov.
Navyše koncom júla chce bez súhlasu Ríma vysvätiť svojho predstaveného Michaela Maryho za biskupa.
Schizma
Aberdeenský biskup Hugh Gilbert už proti komunite začal kánonické konanie. Prípad zároveň sledujú príslušné vatikánske úrady, keďže odmietanie autority pápeža a plánované biskupské svätenie bez jeho mandátu patria medzi najzávažnejšie delikty proti jednote Cirkvi.
Generálny predstavený redemptoristov Rogério Gomes preto zdôraznil, že postoje transalpských redemptoristov nijako nereprezentujú rehoľu svätého Alfonza Máriu de Liguori.
„Ich stanoviská nie sú postojmi Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa a príslušné cirkevné autority ich pozorne sledujú a posudzujú,“ uzavrel otec Gomes.
Spracoval Rastislav Čižik.
