Známy exorcista otec Gabriele Amorth zvykol zdôrazňovať, že keď vymizne viera v Boha, rozmnoží sa povera. Upresnil tak výrok katolíckeho filozofa Chestertona, že „keď ľudia prestanú veriť v Boha, nezačnú veriť v nič. Začnú veriť v čokoľvek.“
Možno aj preto sa na prelome roka mnohí ľudia zapájajú do rozličných zvykov a rituálov, ktoré majú údajne priniesť šťastie, zdravie či prosperitu. Tieto praktiky alebo rituály, ako je napríklad konzumácia špecifických jedál, obradné umývanie a obliekanie, vplyv počasia či konzultácie s veštcami, sa často považujú za neškodné tradície. Avšak tieto praktiky sú nielenže neúčinné, ale predstavujú vážne riziko, pretože odkláňajú človeka od pravej dôvery v Boha.
Podľa otca Duarteho Laru, exorcistu z portugalskej diecézy Lamego, sú povery vážnym hriechom, ktorý označuje ako „duchovné cudzoložstvo“. Tento hriech spočíva v očakávaní pomoci alebo spásy od síl, ktoré nepochádzajú od Boha. Povery narúšajú základnú dôveru v Boha, čo vedie k duchovnému zmätku, nepokoju a strachu.
Rozlišujú sa tri hlavné formy povier:
- Idolatria: Uctievanie predmetov, ideálov alebo osôb, ktoré nie sú Bohom. To môže zahŕňať nielen peniaze, kariéru, úspech či zdravie, ale aj talizmany alebo rituály považované za magicky účinné.
- Veštenie: Snaha získať poznanie budúcnosti prostredníctvom astrológie, tarotu, vyvolávania duchov alebo iných okultných metód, ktoré nerešpektujú Božiu vôľu ani prirodzený poriadok.
- Mágia: Používanie praktík na ovplyvnenie či manipuláciu reality prostredníctvom síl, ktoré nie sú z Božej moci, vrátane tzv. bielej mágie, ktorá môže vyzerať neškodne, no nesie so sebou rovnaké duchovné riziká.
Tieto praktiky nielenže narúšajú autentický vzťah človeka s Bohom, ale otvárajú priestor pre pôsobenie duchovného zla. „Diabol využíva akékoľvek medzery v našej dôvere k Bohu, aby zasial pochybnosti, zmätok a strach,“ varuje otec Lara. Dôsledkom je, že povery poskytujú iluzórny pocit kontroly a istoty, oslabenie viery a posilnenie závislosti na falošných zdrojoch moci a ochrany.
Povery sú medzi ľuďmi rozšírené najmä pre svoju zdanlivú nevinnosť. Mnohí ich berú ako zábavu alebo „pre istotu“. Tento postoj však odráža slabú vieru a neznalosť Božieho slova. Veriaci je povolaný k úplnej dôvere v Boha, ktorej absencia robí človeka zraniteľným voči duchovným rizikám.
Okrem osobnej slabosti viery prispievajú k poverčivosti aj sociálne faktory. Mnohí sa nechcú odlišovať od skupiny a radšej sa podriadia zvyklostiam, aj keď sú v rozpore s kresťanským presvedčením. Skupinové správanie často vytvára tlak na jednotlivcov, aby sa prispôsobili.
Ďalším významným faktorom je moderná sekularizácia, ktorá odsúva duchovné hodnoty na okraj spoločnosti. Keď sa viera stáva súkromnou záležitosťou, chýba kolektívna podpora, ktorá by pomohla jednotlivcom odolávať pokušeniam povier. Namiesto dôvery v Boha mnohí hľadajú istotu v materiálnych alebo magických riešeniach.
Cirkev ponúka veriacim hlboké a zmysluplné spôsoby, ako osláviť koniec roka a privítať nový rok v duchu kresťanskej viery: ukončiť starý rok s vďakou a nový začať s dôverou. Vďačnosť za všetky prijaté milosti, vďačnosť za malé i veľké udalosti uplynulého roka otvára cestu k prijatiu ďalších darov. Práve na to nás upriamuje slávenie Eucharistie, ktoré v gréčtine znamená vzdávanie vďaky.
Zatiaľ čo svetské predsavzatia sa často zameriavajú na fyzické alebo materiálne ciele, kresťanské predsavzatia poskytujú jasný smer a motiváciu na duchovnej ceste:
- Modlitba: Zavedenie pravidelného modlitebného života, napríklad každodenný desiatok ruženca alebo účasť na adoráciách. Modlitba je nevyhnutným spôsobom komunikácie s Bohom a posilňuje vedomie jeho prítomnosti.
- Charitatívne aktivity: Zapojenie sa do miestnych charitatívnych projektov alebo skutkov milosrdenstva, ako je pomoc chudobným, osamelým alebo chorým. Tieto skutky nielen napĺňajú evanjeliové poslanie, ale aj premieňajú srdce veriaceho.
- Sviatostný život: Pravidelná účasť na svätej omši, sviatosť zmierenia a prijímanie Eucharistie sú kľúčové pre duchovný rast.
Nech je tento nový rok príležitosťou zamerať sa na to, čo je podstatné – na prehĺbenie vzťahu s Bohom a kráčanie na ceste svätosti ako pútnici nádeje. Súradnice cieľa na tejto ceste ponúka evanjelium: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,33)
Podľa CNA spracovala Tatiana Čižiková.
