Jeden z najznámejších katolíckych hlasov 20. storočia sa 24. septembra zaradil medzi blahoslavených. Arcibiskup Fulton J. Sheen, priekopník evanjelizácie prostredníctvom rozhlasu a televízie, bol blahorečený v americkom St. Louis. Slávnosti predsedal kardinál Luis Antonio Tagle ako zástupca pápeža Leva XIV. Na bohoslužbe sa podľa organizátorov zišlo približne 50-tisíc ľudí vrátane 89 biskupov, tisícky kňazov a stoviek seminaristov, rehoľníkov a diakonov.
Sheen zomrel v roku 1979 a patril medzi prvých cirkevných predstaviteľov, ktorí pochopili, že nové médiá nie sú iba zábavou, ale aj priestorom na ohlasovanie evanjelia.
Už od roku 1930 vystupoval v rozhlasovom programe The Catholic Hour. Po vysviacke za biskupa v roku 1951 vstúpil aj do televízie a jeho relácia Life Is Worth Living – Život stojí za to žiť – sa stala fenoménom. V časoch najväčšej popularity oslovoval prostredníctvom televízie desiatky miliónov ľudí. Nehovoril pritom iba ku katolíkom. Jeho poslucháčmi a divákmi boli ľudia rôznych vierovyznaní aj tí, ktorí sa k žiadnej viere nehlásili.
Aj preto sa pri príležitosti jeho blahorečenia opakovane objavilo pomenovanie „americký apoštol“. Rovnaký názov nesie nová kniha Allana Smitha, ktorá vyšla iba niekoľko dní pred slávnosťou.
Sheen podľa Matthewa Bunsona z EWTN dokázal využiť prakticky každý komunikačný prostriedok, ktorý mal k dispozícii – rozhlas, televíziu, knihy či verejné vystúpenia. Nešlo však o budovanie vlastnej popularity. V centre jeho práce zostával Kristus.
Možno práve preto Sheen ani desaťročia po smrti neostal iba televíznou osobnosťou zo starých čiernobielych záznamov. Mons. Jason Gray, výkonný riaditeľ Nadácie arcibiskupa Fultona J. Sheena, priznal, že počas príprav blahorečenia si kládli otázku, koho ešte bude zaujímať človek, ktorého pôvodné televízne publikum už zostarlo. Odpoveď ich prekvapila: Sheena objavila nová generácia.
Biskup Louis Tylka z Peorie to vysvetľuje jednoducho. Mladých ľudí podľa neho priťahuje Sheenova schopnosť hovoriť o viere jasne a pritom s láskou. V čase, keď mnohí hľadajú zmysel a životné smerovanie, zostáva zrozumiteľné aj posolstvo ukryté v názve jeho najslávnejšej relácie: život stojí za to žiť.
Za televíznou hviezdou bola hodina ticha
Za Sheenovým verejným úspechom však stála aj tá časť jeho života, ktorú televízne kamery nevideli. Od svojej kňazskej vysviacky v roku 1919 si každý deň vyhradil jednu hodinu na modlitbu pred Najsvätejšou sviatosťou. Tento zvyk si zachoval šesť desaťročí až do svojej smrti.
Kázne, knihy a prejavy pripravoval pred Eucharistiou. Svätá hodinka preňho nebola iba jednou z pobožností v dennom programe, ale miestom, z ktorého vyrastalo jeho ohlasovanie. Keď 9. decembra 1979 vo veku 84 rokov zomrel, našli ho v jeho súkromnej kaplnke neďaleko Najsvätejšej sviatosti.
Práve spojenie moderných médií s intenzívnym modlitebným životom patrí k tomu, čo robí Sheenov príbeh aktuálnym aj dnes. Bol človekom masovej komunikácie, no svoju verejnú činnosť začínal v tichu pred Eucharistiou.
Chlapec, ktorému 61 minút nebilo srdce
K blahorečeniu Fultona Sheenova neviedla televízna popularita. Cirkev pri procese skúmala jeho život a hrdinské čnosti a následne uznala zázrak pripisovaný jeho príhovoru.
Jeho príbeh sa začal v septembri 2010 v rodine Bonnie a Travisa Engstromovcov. Ich syn James Fulton sa narodil bez známok života. Záchranári a lekári sa ho pokúšali oživiť, no 61 minút nemal srdcový tep. Jeho matka počas dramatických chvíľ prosila o príhovor práve Fultona Sheena. Nebola to náhodná voľba. S manželom si arcibiskupa obľúbili už dávnejšie a svojmu synovi dokonca dali meno Fulton.
Srdce dieťaťa napokon začalo biť. Samotné obnovenie srdcovej činnosti však nebolo tým, čo prípad urobilo pre cirkevné vyšetrovanie mimoriadnym. Po takom dlhom nedostatku kyslíka sa očakávalo vážne poškodenie mozgu a ďalšie zdravotné následky. James sa však zotavil bez očakávaného neurologického poškodenia.
Prípad následne roky skúmali lekári, teológovia a príslušné vatikánske orgány. Pápež František v roku 2019 schválil dekrét o zázraku pripisovanom Sheenovmu príhovoru, čím otvoril cestu k jeho blahorečeniu.
Bonnie Engstromová neskôr priznala, že ju prekvapila dôkladnosť celého procesu. Práve spôsob, akým Cirkev prípad preverovala, ju podľa jej slov uistil, že označenie udalosti za zázrak nebolo ľahkovážnym rozhodnutím.
O šestnásť rokov neskôr prišiel James Fulton Engstrom na blahorečenie arcibiskupa Sheena ako zdravý tínedžer. Počas slávnosti priniesol aj relikvie muža, o príhovor ktorého jeho matka prosila v kritických minútach, keď sa bojovalo o jeho život.
Jeho matka si pritom všimla ešte jednu zaujímavú zhodu: Arcibiskup Sheen venoval každý deň 60 minút modlitbe pred Eucharistiou. Jej synovi nebilo srdce 61 minút. Pre Bonnie Engstromovú má táto paralela osobitný význam, hoci sama osebe nebola predmetom uznania zázraku.
Čo bude ďalej
Už v deň blahorečenia sa pozornosť obrátila aj k ďalšiemu možnému kroku – Sheenovmu svätorečeniu.
Mons. Jason Gray oznámil, že nadácia zhromažďuje podklady k šiestim ďalším údajným zázrakom, ktoré sa pripisujú Sheenovmu príhovoru. Medzi nimi je prípad človeka s rakovinou vo štvrtom štádiu, pri ktorom malo dôjsť k okamžitému uzdraveniu, a tiež uzdravenie novorodenca s hypoxicko-ischemickou encefalopatiou.
V tejto fáze však Cirkev o ich nadprirodzenom charaktere nerozhodla. Nadácia ešte len zhromažďuje zdravotnú dokumentáciu a ďalšie podklady. Až následné odborné a cirkevné skúmanie môže ukázať, či niektorý z prípadov splní prísne podmienky potrebné pre ďalší postup kauzy.
Cesta arcibiskupa Fultona J. Sheena k blahorečeniu trvala takmer štvrťstoročie a nebola priamočiara. Diecéza Peoria otvorila jeho kauzu už v roku 2002. Keď sa napokon malo 21. decembra 2019 konať blahorečenie, Vatikán ho iba 18 dní pred slávnosťou odložil. Dôvodom bola žiadosť o ďalšie preverenie pôsobenia arcibiskupa Sheena na čele diecézy Rochester a jeho postupu pri prípadoch kňazov spájaných so sexuálnym zneužívaním, pričom samotný arcibiskup zo zneužívania obvinený nebol.
Arcibiskup Fulton J Sheen tak 47 rokov po svojej smrti opäť oslovil veľké publikum. Tentoraz však nie z televízneho štúdia.
Muž, ktorý kedysi ukázal, že moderné médiá možno použiť na ohlasovanie evanjelia, bol 24. septembra 2026 vyhlásený za blahoslaveného. Jeho príbeh prehovára práve v ére sociálnych sietí: technológia sa môže meniť, ale podstatné zostáva, čo – a koho – prostredníctvom nej ohlasujeme.
