Prvý január je v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi spojený so sviatkom Obrezania Pána, ktorý má biblický základ. Evanjelista Lukáš v druhej kapitole svojho evanjelia uvádza, že Ježiš bol obrezaný na ôsmy deň po narodení podľa židovského zvyku (porov. Gn 17,10-14). Lukáš zároveň zdôrazňuje, že pri tejto obriezke dostal meno Ježiš.
Sviatok vznikol v rámci diskusie s doketistami, heretikmi, ktorí popierali realitu Božieho vtelenia. Zástancovia pravej viery použili obriezku ako argument, že Ježiš Kristus je pravý človek a pravý Boh.
V Španielsku a Galii sa v priebehu 6. storočia sviatok rozšíril pod titulom Obriezka a pomenovanie Pána. V 12. alebo 13. storočí ho prevzal aj Rím, kde ho formálne vyškrtla až liturgická reforma v roku 1969.
Východné cirkvi, ako aj Anglikánska cirkev si obriezku a pomenovanie Krista 1. januára pripomínajú dodnes.
Spor o obriezku v ranom kresťanstve bol vyriešený v 1. storočí, takže nepochádzajúci zo Židov neboli povinní byť obrezaní. Obriezka sa neskôr praktizovala ešte v Koptskej cirkvi v Egypte, kde prežívala od predkresťanských čias a v prípade židokresťanov.
Možno z tohto dôvodu bola téma Kristovej obriezky v kresťanskom umení 1. tisícročia mimoriadne zriedkavá. Jedným z prvých zobrazení, ktoré sa zachovalo, je miniatúra v Menológione Bazila II., dôležitom byzantskom rukopise z rokov 979 – 984, ktorý je uložený vo Vatikánskej knižnici. Skoré zobrazenia sa na rozdiel od neskorších vyhýbajú znázorneniu samotného úkonu obriezky. Scéna sa postupne stávala čoraz bežnejšou v umení západnej cirkvi a čoraz zriedkavejšou v umení východných cirkví.
Za zmienku stojí poznatok, že v období Ježišovho narodenia bola židovská prax taká, že operáciu vykonával doma zvyčajne otec, a teda sa obrad v Chráme zrejme v skutočnosti nikdy nekonal.
V súčasnosti sa miestami aj medzi západnými teológmi objavujú hlasy za opätovné zavedenie sviatku v Rímskokatolíckej cirkvi. Ako dôvod sa uvádza pripomienka židovskej identity Ježiša a ekumenický návrat k praxi ostatných kresťanských cirkví, ktoré si sviatok zachovali.
Ako protiargument sa uvádza zrušenie slávnosti Panny Márie Bohorodičky, ktorá v súčasnosti uzatvára Vianočnú oktávu a je úzko spätá s tajomstvom vtelenia Božieho Syna.
