Pôvodne som mal v úmysle zverejniť len pár viet o pôvode olympijského hesla „Rýchlejšie, vyššie, silnejšie!“ alebo v latinčine „Citius, altius, fortius!“. Chcel som pripomenúť menej známy fakt, že toto motto sa spája s osobou francúzskeho dominikánskeho mnícha Louisa Henriho Didona, ktorý ho vytvoril ešte pred vznikom novodobých olympijských hier. Páter Didon týmto heslom inšpiroval zakladateľa olympijských hier baróna Pierra de Coubertina a zásadným spôsobom tak prispel k podobe modernej olympiády.
Chcel som opísať životný príbeh dominikánskeho kňaza, ako sa počas krátkej francúzsko-pruskej vojny, v ktorej slúžil ako vojenský kaplán, ocitol v zajatí v Metzi. Nechcel som opomenúť ani jeho kontroverzné kázne, ktoré vyvolávali nevôľu jeho predstavených a ktoré prispeli k jeho „dovolenkovému pobytu“ na Korzike.
Mal som pripravený aj bod, v ktorom sa vízia pátra Didona spojila s ideálmi baróna Pierra de Coubertina, s ktorým sa spriatelil v roku 1891. A potom, samozrejme, zmienku o prvých pretekoch, ktoré páter Didon zorganizoval a pred ktorými vyšil to slávne heslo „Citius, altius, fortius!“ na školskú vlajku. Toto heslo sa neskôr v roku 1894 stalo oficiálnym olympijským heslom počas prvého olympijského kongresu, ktorý sa konal v Paríži.
Po včerajšom otváracom ceremoniáli letných olympijských hier sa spolu s ostatnými znechutenými kresťanmi pýtam, či sa k nim toto heslo ešte vôbec hodí. Páter Didon ním chcel povzbudiť k neustálemu zlepšovaniu, prekonávaniu limitov a posúvaniu hraníc. Po včerajšom otváracom ceremoniáli LOH v Paríži je jasné, že hranica prekročená bola. Lenže nie športová, ale hranica elementárnej úcty, ľudskosti, súdnosti.
Je možné označiť stvárnenie evanjeliovej Poslednej večere v štýle LGBTI párty ináč ako slovom blasfémia? Počin medzičasom skritizovali francúzski, ale aj svetoví biskupi i známe osobnosti ako nedôstojnú urážku kresťanstva a kresťanov. Z množstva kritických hlasov stačí spomenúť rečnícku otázku: „Prečo komunita LGBTI, ktorá sa tak vehementne zasadzuje za lásku, mier a toleranciu, trvá na urážaní kresťanov?“
Otázne je, či sme odkaz tvorcov tejto „šou“ pochopili správne. Možno chceli len svojím spôsobom demonštrovať myšlienku inklúzie. Ku mne sa však po piatkovom úvodnom ceremoniáli dostal iný odkaz: Že medzi divákmi LOH ako kresťan nie som vítaný.
