V čase pandémie osamelosti, rozpadajúcich sa vzťahov a klesajúceho počtu sobášov zaujme štatistický údaj, hoci je spoza „veľkej mláky“. Manželia, ktorí svoju kresťanskú vieru aktívne praktizujú, vnímajú svoje manželstvo ako šťastné výrazne častejšie než ľudia bez pravidelného náboženského života.
Vyplýva to z aktuálnej správy The Devout Difference: Religion, Marital Quality, and Sex Among Americans (Rozdiel, ktorý prináša praktizovaná viera: Náboženstvo, kvalita manželstva a sexuálny život Američanov), ktorú zverejnil americký Inštitút pre rodinné štúdie (Institute for Family Studies). Autori sa zamerali na prieskum medzi manželmi vo veku 20 až 54 rokov. Za pravidelnú návštevu bohoslužieb považovali pritom účasť aspoň dva- až trikrát mesačne.
Spomedzi mužov pravidelne navštevujúcich bohoslužby označilo svoje manželstvo za veľmi alebo mimoriadne šťastné 78 percent. Medzi mužmi, ktorí na bohoslužby pravidelne nechodia, to bolo 66 percent. U žien bol pomer 74 ku 63 percentám.
Pri rozdelení podľa vierovyznania dosiahli najvyšší výsledok praktizujúci katolíci: 79 percent z nich uviedlo, že žijú v šťastnom manželstve. Medzi pravidelne praktizujúcimi protestantmi to bolo 74 percent a medzi ľuďmi bez náboženského vyznania 66 percent. Rozdiel podľa autorov zostal významný aj po zohľadnení veku, vzdelania, rasy a pohlavia.
Zaujímavé však je, že samotné označenie „katolík“ nestačilo. Katolíci a protestanti, ktorí svoju vieru praktizovali iba nominálne, nemali oproti ľuďom bez náboženského vyznania významnú výhodu v manželskom šťastí. Súvislosť sa ukázala predovšetkým pri aktívnom náboženskom živote.
Dôležitejšie než chodenie do kostola
Azda najzaujímavejší výsledok štúdie sa však netýka samotnej návštevy kostola.
Výrazne silnejším ukazovateľom šťastného manželstva bola zhoda manželov v základných hodnotách. Výskumníci sledovali, či sa manželia zhodujú v otázkach viery, rozdelenia úloh medzi rodinou a prácou, otvorenosti deťom, ich výchovy a predstavy o spoločnej budúcnosti.
Medzi katolíkmi, ktorí sa v týchto hodnotách s partnerom zhodovali, označilo svoje manželstvo za šťastné 79 percent. Medzi katolíkmi bez takejto hodnotovej zhody iba 38 percent. U protestantov bol rozdiel ešte väčší: 73 oproti 18 percentám. Po zohľadnení ďalších faktorov bola hodnotová zhoda najsilnejším skúmaným prediktorom spokojnosti i vnímanej stability manželstva.
Výskumníci našli ešte jednu zaujímavú súvislosť. Lepšie výsledky mali ľudia, ktorí manželstvo chápali ako trvalý záväzok. Medzi katolíkmi presvedčenými o jeho trvalosti bolo šťastne zosobášených 83 percent, kým medzi katolíkmi, ktorí tento postoj nezdieľali, 70 percent.
S lepšími výsledkami súvisela aj pravidelná modlitba. Katolíci, ktorí sa modlili denne, uvádzali stabilné manželstvo v 67 percentách prípadov oproti 60 percentám medzi tými, ktorí sa denne nemodlili. Pri protestantoch bol pomer 77 ku 66 percentám.
Ďalší americkí vedci?
Prirodzene, z uvedených údajov nemožno vyvodiť paušálny vzorec: začnite chodiť do kostola a vaše manželstvo bude automaticky šťastnejšie. Na druhej strane však možno týmto krokom vytvoriť dôležitý rámec.
A okrem toho maľujú výsledky zaujímavý kontrast. Ukazujú, že skutočnosti, ktoré sa niekedy považujú za obmedzenia osobnej slobody – záväzok, vernosť, spoločná viera či presvedčenie o nerozlučnosti manželstva – nemusia stáť proti ľudskému šťastiu. Naopak. V skúmanej populácii sa spájali práve s vyššou spokojnosťou vo vzťahu.
A čísla tiež upriamili pohľad pod povrch. Pozitívny posun sa objavoval tam, kde sa viera premietala do života: do spoločných hodnôt, modlitby, účasti na bohoslužbách, podpory komunity a predstavy, že manželstvo nie je vzťahom dovtedy, kým nám vyhovuje, ale záväzkom, o ktorý sa oplatí starať.
A navyše, kresťanské prostredie ešte stále skloňuje slovo, ktoré pôsobí ako protilátka proti zbožšťovanému pocitu komfortu. To staromódne slovo obeta je ešte stále osvedčenou súčasťou receptu šťastného manželstva, ale aj života vôbec.
Keď sa aspoň po troške pridáva do vzťahu, otázka „Koľko slobody od záväzkov získame?“ začína mať nepríjemnú pachuť.
A súčasne prichádzame na chuť opačnej túžbe: K čomu alebo ku komu sa môžeme slobodne zaviazať? A v tomto procese môžu slovenských manželov inšpirovať aj americkí vedci.
Spracoval Rastislav Čižik.
