Peter Claver sa narodil v roku 1580 v katalánskom meste Verdú. Ako mladík sa rozhodol zasvätiť svoj život Bohu, keď počas univerzitných štúdií v Barcelone spoznal spiritualitu svojich jezuitských učiteľov. V roku 1602 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej a po jeho absolvovaní študoval filozofiu v Palme na Malorke. Po dvoch rokoch štúdia si tu do zápisníka, čo si viedol celý život, poznamenal: „Musím sa zasvätiť službe Bohu až do smrti, s pochopením, že som ako otrok.“
V Kolégiu Montesión sa spoznal s jezuitským bratom Alfonzom Rodríguezom, ktorý tam slúžil ako vrátnik. Rodrígues, známy svojou svätosťou, mal na mladého Clavera, ktorý si ho zvolil za duchovného učiteľa, veľký vplyv a povzbudil ho v túžbe slúžiť Bohu cez misie v Novom svete, kde potreba evanjelizácie bola nesmierne veľká.
Po roku štúdia teológie v Barcelone sa v roku 1610 Claver rozhodol prijať výzvu a vycestoval do Nového kráľovstva Granady v Západnej Indii (dnes Kolumbia v Južnej Amerike), kde začal svoje misionárske pôsobenie ako jednoduchý rehoľný brat v Santa Fe de Bogota. Neskôr tam mohol ukončiť štúdiá teológie, stále však váhal, či sa stať kňazom. Požiadal preto predstavených, aby mu dovolili robiť vrátnika v rádovom noviciáte neďaleko Bogoty, no tí ho poslali do Cartageny na karibskom pobreží, kde bol v roku 1616 vysvätený za kňaza.
Cartagena bola v tom období jedným z hlavných prístavov, kde kolónia španielskeho kráľa prijímala otrokov z Afriky. Ročne cez tento prístav prešlo približne 10 000 otrokov, ktorí sem prichádzali po vyčerpávajúcej a často smrtonosnej plavbe cez Atlantik. Po príchode boli v žalostnom fyzickom a duševnom stave.
V tejto situácii sa Peter Claver, ktorý práve tu, v rušnom prístave, kde sa obchodovalo s africkými otrokmi, našiel svoje životné poslanie, stal pre nich znakom ľudskej láskavosti a starostlivosti. Napĺňal tak výrok svojho duchovného učiteľa svätého Alfonza Rodrígueza: „Hľadaj Boha vo všetkých ľuďoch a slúž im ako jeho obrazom,“ ktorý zdôraznil po posledných rehoľných sľuboch v apríli 1622, keď pod ne vlastnou krvou dopísal: „Peter Claver, navždy otrok Etiópčanov.“
Na týchto Etiópčanov, ako sa vtedy všeobecne nazývali černosi, zvykol čakať v prístave s jedlom, nápojmi, tabakom, šatami a liekmi, ktoré sám vyžobral. Spolu s tlmočníkmi, bývalými otrokmi, vstupoval na lode, aby ich privítal a poskytol im základnú pomoc.
Nevšímal si spoločenské predsudky a zlozvyky, ktoré ich dehumanizovali, nepokladajúc ich za plnohodnotných ľudí, ale s pokorou sa staral o ich telesné a duchovné potreby. Spúšťal sa do temného podpalubia lodí, kde ošetroval chorých, čistil ich rany a poskytoval im liečbu. Navyše sa im snažil priniesť nádej prostredníctvom viery, rozprávajúc im o Božej láske a milosrdenstve.
Keďže otroci zostávali v Cartegene len krátky čas, Claver pracoval veľmi rýchlo, aby ich pripravil na krst. Jeho katechizácia bola nevyhnutne stručná, no misionár im ponúkal základné pochopenie kresťanskej viery a krstil ich vo veľkom množstve. (Hovorí sa o počte 300 000.)
Jezuita neobmedzoval svoju službu, ktorá trvala takmer 35 rokov, iba na otrokov. Navštevoval aj nemocnice vrátane tých, ktoré sa starali o malomocných, a takisto sa venoval zajatým vojakom z vojnových konfliktov medzi Španielskom, Holandskom a Anglickom.
V roku 1650 postihla Cartagenu morová epidémia. Claver, ktorý sa po celý život venoval pomoci iným, sa nevyhýbal ani starostlivosti o zasiahnutých týmto smrteľným ochorením. Napriek veku a vyčerpaniu pokračoval v ich opatere až do chvíle, keď nemoc oslabila jeho samotného. „Apoštol Cartageny“ zomrel v osamení po štyroch rokoch trápenia chorobami v roku 1654. Pochovali ho pod hlavným oltárom kostola, ktorý od konca 19. storočia nesie jeho patrocínium.
„Otroka otrokov“ za blahoslaveného vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1850 a za svätého pápež Lev XIII. v roku 1888. Ten istý pápež udelil svätému Petrovi Claverovi titul patróna černošských misií.
Keď pápež Ján Pavol II. navštívil Kolumbiu, najväčšieho svetového pestovateľa kokaínu, v roku 1986, 6. júla po modlitbe pri ostatkoch dnešného svätca okrem iného povedal:
„Toto mesto Cartagena, preslávené mnohými titulmi, má jeden, ktorý ho osobitným spôsobom zušľachťuje: takmer štyridsať rokov poskytovalo útočisko Petrovi Claverovi, apoštolovi, ktorý zasvätil celý svoj život obrane obetí tohto ponižujúceho vykorisťovania, ktoré predstavovalo obchod s otrokmi. (…) Peter Claver žiari s osobitnou jasnosťou na oblohe kresťanskej lásky v každej dobe.
Otroctvo, ktoré bolo príležitosťou na hrdinské uplatňovanie svojich cností, bolo zrušené na celom svete. Zároveň sa však objavujú nové a rafinovanejšie formy otroctva, pretože ‚tajomstvo neprávosti‘ neprestáva pôsobiť v človeku a vo svete.
Dnes, rovnako ako v 17. storočí, v ktorom žil Peter Claver, ambícia po peniazoch ovláda srdcia mnohých ľudí a prostredníctvom obchodu s drogami ich premieňa na obchodníkov so slobodou svojich bratov, ktorých zotročujú otroctvom, čo je niekedy hrôzostrašnejšie než otroctvo čiernych otrokov. Obchodníci s otrokmi bránili svojim obetiam v uplatňovaní slobody.
Obchodníci s drogami vedú tie svoje k samotnej deštrukcii osobnosti. Ako slobodní ľudia, ktorých Kristus povolal žiť v slobode, musíme rozhodne bojovať proti tejto novej forme otroctva, ktoré si podmaňuje toľkých ľudí v mnohých častiach sveta, najmä medzi mladými, ktorému treba za každú cenu predchádzať, a pomáhať obetiam drog, aby sa od neho oslobodili.“
Dnes je Peter Claver uctievaný ako patrón ľudských práv a všetkých tých, ktorí bojujú proti rasizmu, diskriminácii a nespravodlivosti. Jeho život je svedectvom, že láska a milosrdenstvo môžu prekonať akékoľvek spoločenské predsudky a bariéry a že každý človek bez ohľadu na svoj pôvod alebo postavenie je obrazom Boha hodným úcty a dôstojnosti.
