Priatelia, staré knihy, staré tlače, staré texty majú svoje nezameniteľné čaro, svoje vône, svoje príbehy.
Nikdy ma neprestane fascinovať príbeh Svätokrížskych kázní. Tieto texty patria k najstarším poľským písomným pamiatkam. Pochádzajú pravdepodobne z konca XIII. a začiatku XIV. storočia.
Tieto kázne boli, potom neboli a teraz opäť sú.
Pýtate sa, ako je to možné? V dobe svojho vzniku ich používal ich autor, kázal podľa nich. Potom sa stali nepotrebnými, zrejme aj „otrepanými“ či prekonanými. Keďže bol nedostatok papiera, stredoveký knihár ich rozstrihal. Týmito nastrihanými prúžkami spevnil väzbu veľkého latinského kódexu, v ktorom boli Skutky apoštolov a Kniha zjavenia (Apokalypsa).
Keď kódex reštaurovali v roku 1890, všimli si reštaurátori tieto popísané papieriky. Dali ich dokopy a objavili poklad nesmiernej ceny.
Aké poučenie z toho plynie? Že čo je potrebné raz, je potrebné vždy.
Tieto kázne oblažovali duše veriacich kedysi v XIII. storočí, potom držali pokope vzácnu knihu a nakoniec sa zjavili na svetle ako artefakt dávnej doby, ako niečo, čím sa Poliaci môžu pýšiť, na čo môžu byť právom hrdí.
Tak sa aj ja prehrabávam v starých knihách, či už v knižnici, v antikvariátoch, alebo na internete. Artefakt podobný Svätokrížskym kázňam ťažko objavím, no objavujem iné klenoty. Objavujem múdrosť a zbožnosť tých, ktorí tu boli pred nami.
Teraz som našiel knihu modlitieb vydanú v Budapešti v roku 1907. Kniha má názov Štepná záhradka a nachádzajú sa v nej inšpiratívne modlitby. Modlitby pred omšou, cez omšu, po omši, modlitby pred spoveďou, po spovedi, modlitby ranné, na obed i večerné…
Všetky modlitby stoja za zmienku, no nie je možné všetky ich v tomto texte uviesť. Tak aspoň jednu, ktorá mi najviac utkvela v pamäti. Je to večerná modlitba k Panne Márii:
Najsvätejšia Panna Mária,
moja najmilšia Matka.
S detinskou láskou a dôvernosťou
pozdravujem ťa pri konci tohto dňa.
Ďakujem ti srdečne za všetko.
Za materinskú lásku i za dobro,
ktoré mi dnes i denne preukazuješ.
Prosím ťa, odpusť mi,
že som ti dnes tak lenivo slúžil.
Prepáč mi, že som tak málo dobrého
k tvojej cti vykonal.
Aby som to doplnil,
obetujem ti najsladšie srdce tvojho Syna
so všetkou láskou a vernosťou,
ktorú ti vždy preukazoval.
Zverujem sa ti tejto noci,
ako aj v poslednú noc svojho života.
Prosím, ujmi sa ma
a skrze lásku tvojho syna ťa prosím,
aby si ma nikdy neopustila.
Čo poviete? Krása, nie?
