Pápež Lev XIV. hlasoval vo voľbách do Kongresu Spojených štátov. Hoci stojí na čele Katolíckej cirkvi a Vatikánskeho mestského štátu, svojho volebného práva sa nevzdal. Jeho rozhodnutie otvára zaujímavú otázku: Môže pápež zostať aktívnym voličom krajiny, z ktorej pochádza?
V piatok 30. októbra 2026 Tlačové stredisko Svätej stolice potvrdilo informáciu, ktorá vzbudila pozornosť aj za hranicami Spojených štátov. Pápež Lev XIV. poslal svoj hlasovací lístok poštou do Chicaga, aby sa zúčastnil na amerických voľbách, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Američania budú rozhodovať o zložení Kongresu a viacerých štátnych či miestnych úradoch. Takzvané midterm elections sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta a môžu výrazne ovplyvniť jeho možnosti presadzovať politické rozhodnutia.
Zaujímavosťou však nie je samotná korešpondenčná voľba, ktorú využívajú mnohí Američania žijúci v zahraničí. Nezvyčajné je, že medzi nimi je tentoraz aj úradujúci pápež.
Volil aj počas pobytu v Peru
Svätá stolica sa k celej záležitosti vyjadrila oficiálnym stanoviskom. Vyplýva z neho, že Lev XIV. využíval svoje volebné právo ako občan Spojených štátov vždy, keď bol oprávnený hlasovať.
„V súlade s touto dlhoročnou praxou občianskej účasti poslal svoj hlasovací lístok poštou do Chicaga,“ uviedlo Tlačové stredisko Svätej stolice.
Vyhlásenie uvádza, že Robert Francis Prevost sa zúčastňoval na amerických voľbách aj v období, keď pôsobil ako misionár a neskôr biskup v Peru, pokiaľ mu to okolnosti a zákonné podmienky umožňovali.
Vatikán zároveň zdôraznil jeho presvedčenie, že účasť občanov na demokratických procesoch je nielen právom, ale aj povinnosťou. O tom, komu pápež odovzdal hlas, sa však verejnosť nedozvedela.
Benedikt XVI. sa rozhodol inak
Rozhodnutie Leva XIV. je zaujímavé najmä v porovnaní s jeho predchodcami.
Keď bol v apríli 2005 zvolený za pápeža nemecký kardinál Joseph Ratzinger, v jeho rodnej krajine sa pripravovali parlamentné voľby. Objavila sa preto otázka, či Benedikt XVI. využije svoje volebné právo aj po nástupe na Petrov stolec.
Ratzinger si totiž aj po dlhoročnom pôsobení v Ríme ponechal evidovaný pobyt v bavorskej obci Pentling. Ako kardinál sa na nemeckých voľbách zúčastňoval korešpondenčne.
Po zvolení za pápeža však hlasovať prestal.
Jeho brat Georg Ratzinger vtedy vysvetlil, že Benedikt XVI. ako suverén Vatikánskeho mestského štátu nepovažoval za správne zasahovať do záležitostí iného štátu. Podľa Georgových slov sa na tomto postoji obaja zhodli.
Rovnaký prístup si Benedikt zachoval aj pri nasledujúcich parlamentných voľbách.
František
Odlišný vzťah k voľbám mal aj František. Podľa argentínskej novinárky Evangeliny Himitianovej, autorky jeho životopisu z roku 2013, Jorge Mario Bergoglio prestal hlasovať približne v roku 1960, teda dávno pred zvolením za pápeža.
Svoje rozhodnutie nevysvetľoval nezáujmom o politiku. Skôr sa vnímal ako duchovný otec, ktorý má byť nablízku všetkým bez ohľadu na ich politické presvedčenie.
Sám sa teda volieb nezúčastňoval, no ostatných povzbudzoval, aby svoje občianske právo využívali.
Po zvolení za pápeža by František mohol hlasovať v argentínskych voľbách zo zahraničia, ak by splnil príslušné registračné podmienky. Nie sú však známe doklady o tom, že by tak urobil.
Americký pápež – tri občianstva
Lev XIV. sa od svojich predchodcov odlišuje aj nezvyčajnou kombináciou štátnych občianstiev.
Narodil sa v Chicagu, a preto je americkým občanom. Počas svojho pôsobenia v Peru získal v roku 2015 aj peruánske občianstvo. Ako predstaviteľ Vatikánu má tiež občianstvo Vatikánskeho mestského štátu.
Po zvolení za pápeža v máji 2025 sa svojich pôvodných občianstiev nevzdal.
Zaujímavé je, že si krátko po nástupe do úradu vybavoval nový peruánsky občiansky preukaz s aktuálnymi údajmi a fotografiou.
V Peru sa začiatkom októbra 2026 konali regionálne voľby. Lev XIV. sa ich nemusel zúčastniť, pretože peruánske zákony oslobodzujú občanov starších ako 70 rokov od povinnej volebnej účasti. Pápež v septembri oslávil 71. narodeniny.
Americké volebné právo si však zachoval. Podľa dostupných záznamov sa Robert Prevost v minulosti zúčastňoval na primárnych aj všeobecných voľbách v Spojených štátoch. Hlasoval tiež korešpondenčne v roku 2024, keď už pôsobil vo Vatikáne.
Účasť na primárnych voľbách pritom automaticky neznamená členstvo v konkrétnej politickej strane. V štáte Illinois si volič môže vybrať, na primárkach ktorej strany sa zúčastní. A ani verejne dostupné údaje o volebnej účasti neprezrádzajú, ktorému kandidátovi odovzdal hlas.
Čo o voľbách hovorí Katolícka cirkev?
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že pápež, ktorý má byť duchovným pastierom katolíkov na celom svete, sa osobne zúčastňuje na politickom rozhodovaní v jednej konkrétnej krajine.
Katolícka cirkev však občiansku účasť vo všeobecnosti podporuje. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 2240 pripomína, že rešpektovanie verejnej autority a spoluzodpovednosť za spoločné dobro zahŕňajú aj morálnu povinnosť platiť dane, využívať volebné právo a brániť svoju krajinu.
Cirkev tým nepredpisuje veriacim, ktorú politickú stranu majú podporovať. Zdôrazňuje však, že kresťan nemá byť ľahostajný k tomu, ako sa spravuje spoločnosť, v ktorej žije.
Práve na tento princíp sa odvoláva aj súčasný pápež.
Mení Lev XIV. tradíciu?
Hoci sa môže zdať, že Lev XIV. narúša zaužívanú prax, presnejšie je hovoriť o odlišnom prístupe k občianskej zodpovednosti.
Benedikt XVI. považoval za vhodné zdržať sa účasti na nemeckých voľbách, pretože bol hlavou iného štátu. František sa volieb nezúčastňoval už pred svojím pontifikátom. Lev XIV. sa rozhodol pokračovať v občianskej praxi, ktorú uplatňoval pred zvolením za pápeža.
Z dostupných historických údajov nemožno s úplnou istotou vyhlásiť, že ide o vôbec prvého pápeža, ktorý počas pontifikátu hlasoval v civilných voľbách. Je to však mimoriadne nezvyčajný a verejne potvrdený prípad.
Jeho rozhodnutie neznamená podporu konkrétneho kandidáta ani zmenu cirkevného učenia. Ukazuje skôr to, že aj na Petrovom stolci možno rozdielne chápať, ako zosúladiť postavenie hlavy Cirkvi s právami a povinnosťami občana.
