Francúzsko sa pripravuje na jednu z najočakávanejších pápežských návštev posledných rokov. Lev XIV. pricestuje do krajiny v piatok 25. septembra a počas štyroch dní navštívi Paríž, Saint-Denis, Lurdy a Metz. Pôjde o jeho piatu zahraničnú apoštolskú cestu od začiatku pontifikátu a zároveň o prvú oficiálnu návštevu pápeža vo Francúzsku po takmer dvadsiatich rokoch.
Mottom cesty, ktorá potrvá do pondelka 28. septembra, sú slová z Jánovho evanjelia: „Aby svet mal život.“ Nie je to iba dobre zvolený biblický verš. Pápež prichádza do krajiny, ktorá zažíva prekvapujúci nárast krstov a záujmu mladých ľudí o vieru, no súčasne vedie ostré spory o ochrane života, miesto náboženstva vo verejnom priestore či podobu francúzskeho sekularizmu.
Už samotná príprava návštevy ukázala, že Paríž a Vatikán si ju nepredstavovali úplne rovnako.
Macron chcel viac štátneho protokolu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron patrí k európskym politikom, ktorí sa o vzťahy so Svätou stolicou dlhodobo intenzívne zaujímajú. Leva XIV. pozval do Francúzska a v piatok ho oficiálne prijme aj v Elyzejskom paláci. Nasledovať bude stretnutie pápeža s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru.
Elyzejský palác však pôvodne počítal s podstatne výraznejším štátnym rozmerom návštevy.
Podľa informácií francúzskych médií sa pri príprave hovorilo o štátnej večeri, vojenských poctách či sprievode Republikánskej gardy. Objavil sa aj návrh udeliť pápežovi najvyšší stupeň Rádu čestnej légie – Grand-Croix de la Légion d’honneur.
Svätá stolica tieto prvky do programu nezaradila. Rovnako neprešla Macronova predstava sprevádzať pápeža v obnovenej katedrále Notre-Dame a osobne mu predstaviť rekonštrukciu chrámu po ničivom požiari z roku 2019.
Práve Notre-Dame je pre Macrona mimoriadne dôležitá. Obnovu jedného zo symbolov Francúzska po požiari považuje za jeden z veľkých úspechov svojho prezidentského obdobia. Lev XIV. však do katedrály nevstúpi ako hosť prezidenta na prehliadku obnovenej historickej pamiatky. Príde tam ako pápež.
V piatok popoludní sa bude v Notre-Dame modliť vešpery s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými a seminaristami. Pôjde zároveň o prvú pápežskú liturgiu v katedrále od jej obnovy po požiari.
Macron chcel návšteve dať výraznejší charakter štátnej udalosti, Vatikán od začiatku trvá na tom, že ide predovšetkým o apoštolskú cestu. To však neznamená, že Lev XIV. „odmietol Macrona“. Prezidenta navštívi v Elyzejskom paláci a stretne sa s francúzskymi autoritami. Vatikán skôr odmietol protokol, ktorý by mohol zatlačiť pastoračný charakter návštevy do úzadia.
Pápež v UNESCO
Ešte v piatok popoludní čaká Leva XIV. ďalšia významná zastávka – sídlo UNESCO v Paríži. Bude iba druhým pápežom, ktorý túto organizáciu navštívi. Ján Pavol II. tam v roku 1980 predniesol jeden zo svojich známych prejavov o kultúre a dôstojnosti človeka.
Lev XIV. má hovoriť okrem iného o umelej inteligencii, mladých ľuďoch, mieri a medzináboženskom dialógu. Vatikán upozorňuje, že UNESCO je miestom, kde ľudstvo premýšľa o svojej minulosti i budúcnosti a o úlohe kultúry a vzdelávania pri budovaní mieru. Návšteva prichádza aj pred 75. výročím diplomatických vzťahov Svätej stolice s UNESCO, ktoré pripadne na rok 2027.
Večer sa pápež presunie na Stade de France v Saint-Denis. Futbalový štadión s kapacitou približne 80-tisíc ľudí sa tentoraz zaplní mladými kresťanmi na modlitbovej vigílii.
Rekordný počet krstov
Jedným z najzaujímavejších kontextov celej návštevy je totiž rastúci počet Francúzov, ktorí žiadajú o krst.
Svätá stolica upozorňuje na výrazný nárast krstov dospelých v posledných rokoch. Na Veľkú noc 2026 bolo vo Francúzsku pokrstených približne 13-tisíc dospelých. Čoraz väčšiu časť katechumenov pritom tvoria mladí ľudia.
Lev XIV. tento fenomén pozorne sleduje. Už krátko po svojom zvolení vyzval francúzskych katolíkov na nový misionársky zápal a pripomenul duchovné dedičstvo krajiny spojenej so svätou Teréziou z Lisieux, svätým Jánom Máriom Vianneyom či svätým Jánom Eudesom.
Aj preto má v sobotu dopoludnia osobitné stretnutie s katechumenmi a novopokrstenými v Institut Catholique de Paris. Ešte predtým navštívi Maison Bakhita, centrum parížskej arcidiecézy pomáhajúce migrantom a utečencom so začlenením do spoločnosti.
Popoludní príde jedna z najväčších udalostí celej návštevy: svätá omša na Place de la Concorde.
Výber miesta má svoju symboliku. Námestie, ktoré dnes nesie prívlatok svornosti, sa počas Francúzskej revolúcie volalo Place de la Révolution. Práve tu stála gilotína, na ktorej popravili Ľudovíta XVI., Máriu Antoinettu a množstvo ďalších ľudí. O viac ako dve storočia neskôr sa na tom istom námestí zhromaždia státisíce ľudí na liturgii s pápežom.
Lurdy: chorí, biskupi aj obete zneužívania
V sobotu večer Lev XIV. opustí Paríž a odletí do Lúrd. Jeho prvé kroky povedú k jaskyni Massabielle, na miesto zjavení Panny Márie svätej Bernadete Soubirousovej.
V nedeľu sa stretne s francúzskymi biskupmi a na priestranstve pri svätyni bude sláviť svätú omšu. Popoludní navštívi chorých a ľudí so zdravotným postihnutím v Accueil Notre-Dame a súkromne sa stretne s kontemplatívnymi rehoľníčkami. Večer sa zapojí do jednej z najznámejších lurdských tradícií – modlitby ruženca a sviečkovej procesie.
Lurdy však počas tejto návštevy nebudú iba miestom mariánskej zbožnosti.
Pápež sa má súkromne stretnúť aj s obeťami sexuálneho zneužívania. Reuters uvádza, že pôjde o sedem ľudí. Stretnutie prichádza päť rokov po zverejnení rozsiahlej nezávislej správy o sexuálnom násilí vo francúzskej cirkvi, ktorá zásadne otriasla jej dôveryhodnosťou.
Osobitnú citlivosť má táto téma práve v Lurdoch aj pre kontroverziu okolo mozaík pátra Marka Rupnika, ktorého viaceré ženy obvinili zo sexuálneho, duchovného a psychického zneužívania.
„Aby svet mal život“
Návštevu však nemožno oddeliť ani od veľkých bioetických sporov, ktoré Francúzsko v posledných rokoch rozdeľujú.
Do francúzskej ústavy bola v roku 2024 vložená sloboda ženy uchýliť sa k potratu a v krajine sa vedie zásadná politická a spoločenská diskusia o asistovanom zomieraní. Katolícka cirkev sa v oboch otázkach výrazne angažuje.
Aj preto vzbudilo pozornosť motto pápežovej cesty: „Aby svet mal život.“
Kardinál Jean-Marc Aveline pred návštevou pripomenul, že otázka života a úcty k nemu patrí k jadru pápežovho posolstva a úzko súvisí s evanjeliom. Od Leva XIV. sa preto očakáva, že o ľudskej dôstojnosti bude hovoriť aj vo Francúzsku.
Bolo by však predčasné tvrdiť, že práve bioetické nezhody boli dôvodom, pre ktorý Vatikán odmietol niektoré Macronove protokolárne návrhy. Svätá stolica takýto motív oficiálne neuviedla.
Program pápeža navyše ukazuje, že jeho posolstvo nebude možné jednoducho zaradiť do francúzskych politických táborov. Popri ochrane života navštívi migrantov, bude hovoriť o chudobe, mieri, umelej inteligencii, medzináboženskom dialógu a budúcnosti Európy.
Posledná zastávka: Európa
V pondelok sa Lev XIV. presunie do Metzu. Najprv sa zúčastní na medzináboženskom stretnutí a následne vystúpi na podujatí s príznačným názvom Ku koreňom Európy za mier a jednotu.
Ani výber mesta nie je náhodný. Metz leží v regióne poznačenom stáročiami francúzsko-nemeckých konfliktov, ale aj neskorším zmierením. S regiónom je spojený Robert Schuman, jeden z otcov európskej integrácie a katolík, ktorého Cirkev vyhlásila za ctihodného.
Práve tu by mala zaznieť jedna z hlavných politicko-spoločenských rečí Leva XIV. o Európe, jej koreňoch, jednote a mieri. Po popoludňajšej omši v Katedrále svätého Štefana sa pápež vráti do Ríma.
Štyri dni tak spoja Notre-Dame, UNESCO, Stade de France, Place de la Concorde, Lurdy aj mesto Roberta Schumana. Na jednej ceste sa stretnú mladí a novopokrstení, migranti, chorí, obete zneužívania, politici, diplomati, biskupi aj predstavitelia iných náboženstiev.
A možno práve preto bolo pre Vatikán také dôležité od začiatku určiť, čím táto návšteva bude.
Nie štátnou cestou, pri ktorej bude hlavnou postavou francúzsky prezident a pápež jeho vzácnym hosťom. Lev XIV. prichádza do Francúzska predovšetkým ako pápež – do krajiny, ktorú po stáročia nazývali prvorodenou dcérou Cirkvi a ktorá dnes zvláštnym spôsobom spája hlbokú sekularizáciu s novým záujmom o kresťanstvo.
