Pápež Lev XIV. vyzval veriacich, aby sa 22. augusta zjednotili v modlitbe a pôste za mier na všetkých miestach sužovaných ozbrojeným konfliktom.
Svätý Otec tak urobil v rámci stredajšej generálnej audiencie, keď s pohľadom na liturgickú spomienku Panny Márie Kráľovnej, ktorá sa slávi v piatok 22. augusta, pozval veriacich, aby tento deň spojili s modlitbou a pôstom za pokoj.
„Panna Mária je Matkou veriacich tu na zemi a je vzývaná aj ako Kráľovná pokoja. Kým naša zem je naďalej zraňovaná vojnami – vo Svätej zemi, na Ukrajine a v mnohých ďalších regiónoch sveta –, pozývam všetkých veriacich, aby 22. august prežili v pôste a v modlitbe. Prosme Pána, aby nám daroval pokoj a spravodlivosť a aby zotrel slzy tým, ktorí trpia pre prebiehajúce ozbrojené konflikty,“ povedal pontifex a na konci výzvy zdôraznil úlohu Panny Márie ako orodovníčky: „Nech Mária, Kráľovná pokoja, oroduje, aby národy našli cestu k pokoju.“
Na výzvu Svätého Otca reagovali jednotlivé biskupské konferencie, medzi nimi aj Konferencia biskupov Slovenska. Jej predseda, Mons. Bernard Bober, povzbudil veriacich, aby sa k tejto iniciatíve pridali: “Pozývam vás, aby sme sa v tento deň spojili a prosili Pannu Máriu, Kráľovnú pokoja, aby svetu vyprosila dar mieru, ktorý sa rodí v srdci každého človeka. Naše spoločné modlitby, obety a skutky lásky môžu byť lúčom svetla pre tých, ktorí dnes zakúšajú temnotu bolesti a neistoty.”
Pápež na stredajšej audiencii osobitne pozdravil poľsky hovoriacich veriacich, ktorí sa zúčastnili na audiencii a osobitne tých zo Svätyne Panny Márie Jasnohorskej v Poľsku, kde sa nachádza ikona Panny Márie Čenstochovskej. Aj ich požiadal, aby „do svojich úmyslov zahrnuli modlitbu za dar pokoja – odzbrojeného a odzbrojujúceho – pre celý svet, najmä pre Ukrajinu a Blízky východ“.
Pred tým sa Svätý Otec venoval v katechéze téme odpustenia. Vychádzajúc z evanjeliovej state o začiatku Poslednej večere spomenul rímsky biskup Judáša, ktorému Ježiš ponúkol smidku chleba (porov. Jn 13,26). Práve v tomto malom geste vidí pápež dôležité posolstvo: „Týmto jednoduchým a pokorným gestom Ježiš posúva svoju lásku ešte ďalej. Nie preto, že by nevedel, čo sa deje, ale práve preto, že to vidí jasne. Pochopil, že slobodu druhého, aj keď zablúdi v zle, môže ešte zasiahnuť svetlo mierneho gesta. Vie totiž, že skutočné odpustenie nečaká na ľútosť, ale ponúka sa ako prvé, ako bezplatný dar, ešte predtým, než je prijaté.“
Hoci Judáš toto gesto neprijíma, predsa ukazuje, že Boh o nás zápasí až do konca. Táto situácia zároveň odhaľuje, čo znamená skutočné odpustenie: „Nie je to zabudnutie ani slabosť. Je to schopnosť nechať druhého slobodného, hoci ho milujeme do krajnosti. Ježišova láska nepopiera pravdu bolesti, ale nedovolí, aby zlo malo posledné slovo.“
(Vatican News)
