Priatelia, môj obľúbený poľský renesančný básnik Jan Kochanowski má medzi básňami aj krátke ironizujúce či cynické veršíky nazývané frašky.
Jednu z takýchto frašiek adresuje svojmu hostiteľovi, ktorý síce pozval kumpánov na večeru, ale hostí ich biedne. Autor si povzdychne:
Sebe plný tanier mäsa
a mne leda kosti,
chceš mať svedkov k svojmu žraniu?
Tak nevolaj hostí!
Vždy mi tieto verše hrajú v hlave, keď je niekto skupáň, lakomec, zlatohrab.
Do kontrastu s týmto neutešeným obrazom vstupujú štedrí ľudia, ktorí rozdávajú z posledného, podelia sa o všetko. Nie preto, že by im na ničom nezáležalo. Práve naopak, delia sa preto, lebo poznajú pravú hodnotu toho, na čom záleží.
Svätá Matka Tereza je známa svojimi hlbokými myšlienkami, svojimi bonmotmi a nadhľadom. Keď jej raz jeden novinár hovoril, že by jej prácu nerobil ani za milión dolárov, odpovedala mu, že ani ona by to za milión nerobila. Je to totiž slabá odmena za takú ťažkú prácu. Čo ju teda hnalo? Kristova láska. To je viac ako čokoľvek iné.
Svätá Matka Tereza bola praktickým človekom, ovládala umenie „almužníctva“, peniaze zbierala pre najchudobnejších.
Stretal sa však aj s odmietaním, s nepriateľstvom, s ťažkosťami.
Z týchto pnutí a zápasov sa zrodila jej Modlitba za pohostinnosť:
Môj Ježišu, narodený v maštali,
pretože v hostinci nebolo miesta pre teba a tvoju rodinu,
požehnaj všetkých, ktorí ti ponúkajú pohostinnosť.
Daj, aby mali vždy miesto pre chudobných
a pre tých, čo sú na cestách.
Daj im odvahu a silu
prijať všetkých svojich hostí
a nech pamätajú na to,
že všetko, čo urobili pre nich, urobili pre teba.
Môj Ježišu, žehnaj všetkým,
ktorí poskytujú pohostinnosť.
Nech im Duch Svätý povie,
že budú dobre prijatí
a uprednostnení v nebeskom kráľovstve,
ktoré prijalo veľa ľudí,
najmä tých najchudobnejších z chudobných.
Amen.
