Svätý Joannikios Veľký, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 4. novembra, sa narodil v roku 752 v dedinke Marikat v Bitýnii. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny, vyrastal v jednoduchých podmienkach a v detstve pásaval ošípané. Jeho život sa však postupne rozvinul do podoby, ktorá ho zapísala medzi najvýznamnejších kresťanských svätcov Byzancie.
Ako mladík vstúpil do armády, kde slúžil viac ako dvadsať rokov. V tom období sa pridal k obrazoborcom. Táto heréza bola rozšírená najmä vplyvom vtedajšieho cisára Leva IV. (775 – 780).
Po ukončení vojenskej kariéry začal pociťovať vnútorný smäd po duchovnom živote. Odišiel do kláštora, kde získal základné náboženské vzdelanie. Po krátkom čase sa rozhodol pre ešte hlbší spôsob života – pustovníctvo. Usadil sa na vrchu Olymp, v odľahlých horách v okolí antického mesta Prussa v dnešnom Turecku.
Dni trávil modlitbami, meditáciou a fyzickým odriekaním, čo mu prinieslo obdiv a úctu zo strany veriacich. Jeho úsilie o hlbokú autentickú vieru sa stalo známym, a tak ho prichádzali navštíviť ľudia túžiaci po duchovnej rade a povzbudení.
V kláštore na vrchu Trichalika, kde sa Joannikios usadil okolo roku 810, sa začali prejavovať jeho duchovné dary – dar proroctva a uzdravovania. Mnohí verili, že skrze neho priamo koná Boh. Uzdravoval chorých a mal videnia nadchádzajúcich udalostí vrátane politických zmien. Medzi najznámejšie legendy patrí príbeh o jeho zásahu, keď zachránil ostrov Thasos pred hadmi.
Za vlády cisára Leva V. (813 – 820), keď sa vrátila heréza obrazoborectva, Joannikios postupne prijal uctievanie ikon, presvedčený, že sú legitímnou súčasťou kresťanskej zbožnosti. Podľa tradície dokonca predpovedal, že byzantská cirkev uctievanie ikon obnoví, čo sa napokon naplnilo počas vlády cisárovnej Teodory (842 – 856) v roku 843.
Joannikios sa nevenoval len samotnému pustovníckemu životu, ale svojimi skúsenosťami a znalosťami sa snažil posilňovať kresťanskú komunitu. V Lýdii založil tri kláštory, čím výrazne prispel k rozvoju mníšstva v oblasti Malej Ázie.
Joannikios sa dožil takmer deväťdesiatky: zomrel 4. novembra 846 v kláštore Antidion na bitýnijskom Olympe.
Zachovala sa modlitba pripisovaná svätcovi: „Mojou nádejou je Otec, mojím útočiskom je Syn, mojou ochranou je Svätý Duch. Sláva Tebe, Svätá Trojica.“
