Gréckokatolícka cirkev si 2. novembra pripomína svätých mučeníkov Akindyna, Pegasia, Aftonia, Elpidéfora a Anempodista. Ich mená sú gréckym prekladom ich perzských mien. Akindyn znamená neohrozený, Pegasios silný, Aftonios hojný, Elpidéfor zdroj nádeje a Anempodist nezlomný. Mučeníkmi sa spolu s ďalšími 7 000 kresťanmi stali za vlády kráľa Šapúra II. (309 – 379).
Akindyn, Pegasios a Anempodist boli Šapúrovými dvoranmi a súčasne tajnými kresťanmi. Keď kráľ začal s prenasledovaním kresťanov, závistliví pohania ich prezradili. Kráľ si ich dal predvolať a spýtal sa ich, odkiaľ pochádzajú. Na to oni podľa podania odpovedali trojičným vyznaním: „Naša vlasť a náš život je Najsvätejšia Trojica, jedna vo svojej podstate a nerozdelená, Otec, Syn a Svätý Duch, jeden Boh.“
Kráľ ich po tejto odpovedi nechal kruto mučiť, no oni všetko hrdinsky znášali, posilňujúc sa modlitbou žalmov. V čase ich mučenia a väznenia sa im viackrát zjavili Boží anjeli a raz sa im zjavil sám Ježiš Kristus „s tvárou žiariacou ako slnko“.
Jedným z krutých spôsobov ich mučenia bola „kúpeľ“ vo vriacom olove, ktorá však mučeníkom neuškodila. Keď to videl jeden z mučiteľov Aftonios, uveril v Krista a zvolal: „Veľký je kresťanský Boh!“ Pre tieto slová mu okamžite sťali hlavu.
Potom kráľ prikázal zašiť Akindyna, Pegasia a Anempodista do zvieracích koží a hodiť ich do mora. Na to sa zjavil už oslávený mučeník svätý Aftonios s tromi anjelmi a vyviedol svätých mučeníkov na súš.
Posledný z pätice mučeníkov Elpidéfor bol jedným z kráľovských šľachticov. Aj on sa priznal ku kresťanstvu a verejne odsúdil kráľa za vraždenie kresťanov. A kráľ ho vzápätí odsúdil tiež: na smrť sťatím. Rozsudok vykonali v rámci masakry približne 7 000 ďalších kresťanov, ktorí prejavili svoju podporu trom mučeníkom.
Akindyna, Pegasia a Anempodista napokon hodili do horiacej pece spolu s dvadsiatimi ôsmimi vojakmi a kráľovou matkou, keďže aj oni vyznali vieru v Ježiša Krista.
Kresťania neskôr tajne prišli na miesto popravy, kde našli telá svätých mučeníkov nezranené ohňom, a s úctou ich pochovali. V Konštantínopole im zasvätili dva chrámy.
Veriaci sa na martýrov v deň ich sviatku obracajú modlitbou kondáku:
Ako päť neomylných hviezd veľkého Slnka slávy vojaci Krista Boha jasne žiarili na celej zemi, rozptyľovali šero vášní a bez prestania a bez prekážok vylievajú na všetkých verných hojnú milosť; a sprostredkujú záchranu, ktorú nemôže ohroziť žiadny hriech, skrze nádej, ktorá je plná viery.
