Počuli ste už o pôste svätého Michala? Nie je to prikázané obdobie pôstu a dnes o ňom počujeme podstatne menej než o pôste pred Veľkou nocou alebo o advente, Predsa však ide o františkánsku tradíciu, ktorá v posledných rokoch opäť nachádza svojich priaznivcov.
Jej čaro možno spočíva práve v jednoduchosti. Štyridsať dní modlitby, pôstu a pokánia, ktoré sa začínajú 15. augusta na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie a vrcholia 29. septembra, na sviatok svätého Michala archanjela. Nedele sa do pôstneho obdobia nezapočítavajú.
Tradícia spojená so svätým Františkom
Korene tejto tradície nachádzame pri svätom Františkovi z Assisi, ktorý mal mimoriadnu úctu k svätému Michalovi. Svätý Bonaventúra v životopise Františka opisuje, ako sa svätec rozhodol stráviť obdobie pôstu na počesť archanjela Michala.
František sa v roku 1224, dva roky pred svojou smrťou, utiahol so svojimi bratmi na horu La Verna. Chcel tam prežiť čas v modlitbe, samote a pôste. Práve tam sa odohrala jedna z najvýznamnejších udalostí jeho života.
Počas tohto obdobia dostal stigmy – rany pripomínajúce Kristovo utrpenie. Tradične sa ich prijatie spája so 17. septembrom, teda s obdobím po sviatku Povýšenia svätého Kríža, ktorý Cirkev slávi 14. septembra.
Nie je to náhoda, že práve pôst sa stal priestorom, v ktorom František prežil takú intenzívnu skúsenosť Boha. Pôst totiž nie je iba o jedle. Ide v ňom o otázku, čo sme ochotní odložiť, aby sme vytvorili priestor pre Boha.
Prečo práve svätý Michal?
Svätý Michal je v kresťanskej tradícii archanjelom, ktorý stojí na strane Boha v zápase proti Zlému. Už samotné jeho meno – Kto je ako Boh? – je vyznaním viery, že nijaká sila, moc ani človek nemôžu zaujať miesto, ktoré patrí Bohu.
Pre svätého Františka bol Michal osobitným ochrancom a pomocníkom v duchovnom zápase. Stredoveká kresťanská tradícia ho vnímala ako vodcu nebeských vojsk a ochrancu Božieho ľudu.
Aj preto môže mať pôst svätého Michala veľmi konkrétny účinok. Nie je to pokus „vybojovať si“ Božiu priazeň. Nie je to magický spôsob, ako si zabezpečiť ochranu pred problémami. Je to skôr vedomé rozhodnutie postaviť svoj život na Božiu stranu.
A to je niekedy oveľa ťažšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Od čoho sa postiť?
Pôst nemusí znamenať iba obmedzenie jedla. Niekto sa môže rozhodnúť pre skromnejšiu stravu, iný si odoprie alkohol, sladkosti, sociálne siete, zbytočné nakupovanie či niečo, čo mu zaberá čas a pozornosť.
Podstatné však je, čo s ušetreným priestorom urobíme.
Ak sa vzdám hodiny na telefóne, ale k Bohu, sebe a iným sa ani nepriblížim, veľa sa tým nezmení. Pôst má zmysel vtedy, keď nás vedie k modlitbe, obráteniu a väčšej slobode.
Možno práve preto je dobré položiť si na začiatku jednoduchú otázku:
Čo mi v poslednom čase najviac bráni byť s Bohom?
Odpoveď môže byť nepríjemná. Možno je to pohodlnosť. Možno hnev. Možno neustála potreba byť informovaný. Možno závislosť od uznania druhých. Možno niečo, čo si už dlho nechceme priznať.
Pôst je príležitosť pomenovať to.
Malý návrat k veľkému Bohu
Pôst svätého Michala nemá jednotný záväzný predpis. Mali by sme sa však vyhnúť vzájomnému porovnávaniu. Niekto dokáže počas týchto dní pridať každodennú modlitbu k svätému Michalovi. Iný sa rozhodne pre pravidelný ruženec, čítanie Svätého písma, návštevu svätej omše alebo adoráciu. Ďalší si zvolí konkrétny pôst a obetuje ho za rodinu, za Cirkev, za obrátenie človeka, ktorý sa vzdialil od Boha, alebo za vlastný zápas.
Aj malý krok sa stane veľkým, ak nás priblíži k Bohu. Pôstom síce vytvoríme prázdne miesto, ktoré môže spočiatku pôsobiť nepríjemne. No postupne v ňom môžeme znova počuť hlas, ktorý v hluku každodennosti zanikol.
Od 15. augusta do 29. septembra je pred nami obdobie, ktoré možno prežiť úplne obyčajne. Ale možno ho prežiť aj inak.
A možno na konci nezistíme, že sme sa stali dokonalejšími. Možno však zistíme, že sme sa stali o niečo bližšími.
Veď práve o to v pôste napokon ide.
