Mučeník Kilián, ktorý má svoje miesto v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi 8. júla, sa narodil okolo roku 640 v Cloughballybeg pri mestečku Mullagh v juhovýchodnom Írsku v írsko-škótskej rodine. Vychovávali ho v írskych kláštoroch, kde sa stal rehoľníkom a prijal sviatosť kňazstva.
Túžil po misijnej činnosti a spolu s ním sa v lete roku 686 na cestu za šírením evanjelia vydalo 11 druhov, medzi ktorými boli aj kňaz Koloman a diakon Donát. Aby získali poverenie evanjelizovať, prešli Galiou do Ríma, kde pápež Konón aj vysvätil Kiliána na biskupa.
Na spiatočnej ceste sa skupina rozdelila, pričom Kilián a jeho dvaja spoločníci pokračovali do Würzburgu v dnešnom Bavorsku. Ešte v tom istom roku dorazili k hradu na ľavom brehu Mohanu, kde vládol durínsky vojvoda Gosbert.
Vo Würzburgu a jeho okolí začal Kilián horlivo šíriť kresťanstvo. Vojvoda Gosbert, dovtedy pohan, prijal novú vieru a nasledovala ho aj ďalšia šľachta. Kiliánovi to však nestačilo: požadoval od vojvodu, aby viedol usporiadaný kresťanský život, čo predstavovalo istý problém. Gosbert totiž podľa pohanského zvyku žil s Gailanou, vdovou po svojom bratovi Hedanovi I., čo bolo v rozpore s biblickým učením. Vojvoda sa teda rozhodol prepustiť ju.
Keď však musel vytiahnuť do boja, Gailana využila jeho neprítomnosť a zosnovala pomstu. Podľa jednej z legiend úlohu zabiť troch misionárov zverila dvojici nájomných vrahov, ktorí útok naplánovali na noc 8. júla 689.
Kilián, modliac sa s druhmi, im o polnoci povedal, že nadišla hodina stretnutia s Pánom a nemali by sa báť tých, ktorí zabíjajú telo, pretože dušu zabiť nemôžu. V tom momente došlo k vražednému prepadnutiu. Vrahovia po zločine vykopali v koniarni hradu jamu, do ktorej pochovali telá mučeníkov spolu s bohoslužobnými knihami, nádobami a rúchami, ako si to priala Gailana.
Legenda ďalej hovorí, že hoci smrť mučeníkov zostala pred ľudom utajená, Boh vrahov prezradil. Po Gosbertovom návrate z vojny Gailana tvrdila, že nevie, kam misionári odišli. Jeden z vrahov však, trápený svedomím, zločin prezradil. Panovník ho uväznil a vyzval ľud, aby rozhodol o jeho treste.
Vyslanec Gailany navrhol, aby bol ponechaný na potrestanie Bohom kresťanov, čo by dokázalo Božiu moc a spravodlivosť. Ak by k pomste nedošlo, ľudia by sa mali vrátiť k bohom svojich predkov. Gosbert s návrhom súhlasil. Vrah po oslobodení v šialenstve začal trhať vlastné telo, až zomrel. Po tomto desivom výjave sa kresťania vo viere utvrdili. Druhý vrah spáchal samovraždu a Gailana sa pomiatla.
Hrob svätého Kiliána a jeho druhov bol objavený asi po päťdesiatich rokoch. Burkhard, ktorého svätý Bonifác vymenoval v roku 742 za prvého würzburského biskupa, vyzdvihol ich ostatky a preniesol ich do Chrámu Panny Márie na Würzburskom hrade.
Neskôr, pravdepodobne v roku 788, boli za účasti Karola Veľkého prenesené do nového würzburského Dómu Najsvätejšieho Salvátora pod hradom, ktorý stojí na mieste smrti troch mučeníkov.
