Keď sa dnes vysloví mesiáš, väčšina kresťanov si okamžite predstaví Ježiša Krista. Pre mnohých Židov v staroveku však toto slovo znamenalo predovšetkým očakávaného kráľa, ktorý ich vyslobodí spod cudzej nadvlády a obnoví slávu Izraela. Čakali niekoho, kto konečne urobí poriadok.
Po celé stáročia sa v židovskom národe formovali predstavy o príchode mesiáša. S jeho poslaním sa spájali najmä dve očakávania: víťazstvo nad nepriateľmi a obnova Chrámu. Mnohí ich chápali politicky. Víťazná bitka mala priniesť slobodu od okupantov a obnovený Chrám očistenie od cudzích náboženských vplyvov.
Z histórie vieme, že k naplneniu týchto očakávaní sa výrazne priblížil Júda Makabejský, prezývaný Kladivo. V druhom storočí pred Kristom viedol úspešné povstanie proti seleukovskej nadvláde a znovu posvätil jeruzalemský Chrám, ktorý znesvätil Antiochos IV. Epifanes. Ten v ňom zaviedol pohanský kult a došlo aj k obetovaniu ošípaných. Na pamiatku obnovenia Chrámu Židia dodnes slávia osemdňový sviatok svetiel, Chanuku.
Získaná sloboda však netrvala dlho. Prichádzali ďalší nepriatelia a s nimi aj ďalšie nádeje na oslobodenie. Jedným z posledných veľkých vodcov, s ktorými sa spájali mesiášske očakávania, bol Šimon bar Kochba, teda „syn Hviezdy“. V roku 132 po Kristovi sa postavil na čelo povstania proti Rimanom. Začal nový letopočet, razil vlastné mince a usiloval sa o obnovu židovskej nezávislosti. Povstanie sa však skončilo porážkou a jeho smrťou v roku 135.
Pre mnohých to znamenalo ďalšie veľké sklamanie. Nádej na mesiáša, ktorý prinesie politickú slobodu, dostala ťažký úder. Niektorí stratili dôveru v podobných vodcov, no mesiášske očakávanie v judaizme nezaniklo.
Z kresťanského pohľadu však Mesiáš už prišiel. Je ním Ježiš z Nazareta.
Aj on splnil obe úlohy, ktoré sa s mesiášom spájali. Vyhral rozhodujúcu bitku, ale nie nad rímskym vojskom. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť. A nielenže vyhnal z Chrámu kupcov a peňazomencov, ale postavil nový Chrám. Chrámom Božej prítomnosti je jeho oslávené telo.
Ježiš skúšky na Mesiáša nielenže urobil. On ich prekonal.
A toto vyrušuje. Pretože výsledkom nie je zmena politického režimu, ale zmena srdca človeka, ku ktorej sme pozvaní. Je lákavé túžiť po niekom, kto vyrieši naše problémy, zabezpečí pokoj, slobodu a blahobyt. Dávame svoje hlasy politikom a iným vodcom, pretože veríme ich sľubom.
Ježiš Kristus postupuje inak. Nepotrebuje náš hlas vo voľbách, aby získal moc. Náš hlas však potrebuje na to, aby sa moc jeho slova prejavila v nás a cez nás: v našich vzťahoch, rodinách, v práci, vo verejnom živote, všade tam, kde sa rozhoduje medzi pravdou a lžou, dobrom a zlom.
Ježiš chce mesiášske skúšky istým spôsobom zopakovať aj dnes. Chce vyčistiť chrám nášho vnútra od všetkých náznakov obchodovania s Bohom. A chce vyhrať všetky naše zápasy.
Do nového týždňa si želajme odvahu, aby sme mu to dovolili.
