Kalendár Rímskokatolíckej cirkvi spája 16. október aj s menom svätej Margity Márie Alacoque, ktorá je známa najmä pre zjavenia medzi rokmi 1673 až 1675. Ježiš sa francúzskej rehoľníčke rádu Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial zjavil dohromady štyrikrát.
K prvému zjaveniu došlo pred vyše 350 rokmi 27. decembra 1673. Počas zjavení, ktorých obsah si mystička zapisovala do denníka, jej Ježiš hovoril o svojej veľkej, no často neopätovanej láske k ľuďom. Pozýval ju k častému svätému prijímaniu, čo bolo v protiklade k vtedajším rigoristickým tendenciám šíriaceho sa jansenizmu.
Ovocím týchto zjavení bolo zavedenie svätého prijímania na prvý piatok v mesiaci či takzvaná svätá hodinka vo štvrtok v noci pred prvým piatkom. Okrem toho dostala mystička počas posledného štvrtého zjavenia pokyny na zavedenie sviatku Božského Srdca do liturgického života Katolíckej cirkvi. Ten sa každoročne slávi v prvý piatok po oktáve slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.
Pod vplyvom zjavení sa rozšírila aj úcta k obrazu Božského Srdca, ktorý zodpovedá opisu mystičky po druhom zjavení: „Božské Srdce sa mi ukázalo ako keby na plamennom tróne, jasnejšie ako slnko a priehľadnejšie ako krištáľ so svojou ctihodnou ranou. Bolo obklopené korunou z tŕňov, symbolizujúcou urážky spôsobené našimi hriechmi. Nad ním sa týčil kríž, ktorý znamenal, že už od prvých chvíľ jeho vtelenia (…) bol kríž vbitý do tohto Srdca…“
Súčasťou zjavení je viacero Ježišových prisľúbení. Jedno z najpôsobivejších hovorí o deviatich prvých piatkoch. „Sľubujem vám v nekonečnom milosrdenstve svojho Srdca, že jeho všemohúca láska udelí milosť vytrvalosti do konca všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Nezomrú bez prijatia svätých sviatostí. Moje Božské Srdce bude ich bezpečným útočiskom v poslednej hodine,“ čítame v denníku mystičky.
Ježišove prisľúbenia svätej Margite Márii Alacoque, uznané a schválené Cirkvou, však nemožno vnímať ako magický program alebo lacnú poistku na ceste do neba. Svätá spoveď a sväté prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich piatkov sú pozvaním objaviť Božiu lásku vo svojom vlastnom živote. Hlavným cieľom je teda znovuzrodenie človeka do vzťahu s Kristom.
Už cirkevní otcovia videli prebodnutý bok ukrižovaného Ježiša (porov. Jn 19,34) ako bránu spásy, cez ktorú nachádzame Boha. Otvorené Ježišovo Srdce vnímali ako prameň, z ktorého vyvierajú sviatosti Cirkvi: voda krstu a krv Eucharistie, ktoré uhasia každý smäd človeka po láske.
Úcta k Ježišovmu Božskému Srdcu teda nie je len sentimentálnou formou ľudovej zbožnosti. Je vyjadrením a zároveň posilnením viery, že Ježiš Kristus prijal ľudské telo, trpel v ľudskom tele, vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele a s týmto telom sa vrátil do neba.
Pápež Benedikt XVI. to vyjadril slovami: „Ak chceme vidieť Srdce Pána, musíme sa pozrieť na bok prebodnutý kopijou, kde žiari nevyčerpateľná Božia vôľa spasiť každého človeka.“
Margita Mária Alacoque sa narodila v roku 1647 v L’Hautecour v Burgundsku vo Francúzsku. Bola piatym zo siedmich detí a jedinou dcérou Clauda a Philiberte Lamyn Alacoqueových. Jej otec bol bohatý notár, no zomrel na zápal pľúc, keď mala Margita osem rokov.
Bola poslaná do kláštornej školy vedenej klariskami v Charolles, kde vo veku deviatich rokov prijala prvé sväté prijímanie. Neskôr ochorela na reumatickú horúčku, ktorá ju na štyri roky pripútala na lôžko. Na konci tohto obdobia, keď zložila sľub Panne Márii, že sa zasvätí rehoľnému životu, sa okamžite uzdravila. Ako uznanie tejto priazne pridala k svojmu krstnému menu Margita meno Mária. Podľa jej neskoršieho opisu života mala vízie Ježiša Krista, ktoré považovala za normálnu súčasť ľudskej skúsenosti.
Ako dvadsaťštyriročná vstúpila do kláštora rehole Navštívenia Panny Márie v meste Paray-le-Monial, kde je aj pochovaná. Zomrela 17. októbra 1690.
Za blahoslavenú ju v roku 1864 vyhlásil pápež Pius IX. a svätorečil ju pápež Benedikt XV. 13. mája 1920.
Medzi veriacimi je rozšírená modltiba so svätou Margitou Máriou Alacoque:
Pane Ježišu Kriste, rozpomeň sa na prisľúbenia, ktoré si nám daroval nekonečným milosrdenstvom svojho Božského Srdca, skrze svätú Máriu Margitu. Buď nám ochranou života, pomocou v slabostiach, zadosťučinením našich hriechov, náhradou našich nedostatkov a zvlášť istým útočišťom v hodine smrti. Amen.
