Na otázku, prečo vidíme smietku v oku druhého a vo vlastnom oku brvno nevidíme, by sme mohli dať veľmi úprimnú a sebakritickú odpoveď: práve preto, aby sme odviedli pozornosť – aj svoju vlastnú – od brvna vo svojom oku. Niekedy je smietka v oku druhého len tieňom brvna vo svojom oku.
Všetci tí, ktorí majú sklon všetko komentovať, kritizovať, radiť či hodnotiť iných, by si mali položiť otázku: Robím to z dobrej vôle, aby som pomohol, alebo preto, aby som sa vyhol náročnej otázke, čo mám vo svojom oku ja? Aký filter, aké okuliare na vnímanie sveta mám nasadené?
Dá sa to otestovať: o trieske v oku druhého hovoríme diskrétne, s láskou a medzi štyrmi očami, alebo to hovoríme za jeho chrbtom či pred inými, aby sme zdanlivo vyzdvihli seba? Ak v sebe rozlíšime, či chyby druhých vnímame dobroprajne alebo zlovoľne, až vtedy môžeme uvažovať, aké brvno je v našom oku. Stále platí: Začínaj od seba. Keď vidíš triesku v oku druhého, je to veľmi pravdepodobne len tieň brvna v tvojom vlastnom oku.
Na gréckokatolíckych bohoslužbách je vo vyznaní viery súčasť, kde hriešnici hovoria: „Zmiluj sa nad nami hriešnikmi, z ktorých najväčší som ja.“ Ako dieťa som sa pýtal: Je to naozaj tak? Veď niekedy sa zdá, že iní majú väčšie brvno v oku než ja. Ako môžem povedať, že ja som najväčší hriešnik?
Odpoveď je jednoduchá: áno, je to tak. Pretože tvoje brvno je tvoje brvno. Najväčší hriešnik si ty – pred sebou aj pred Bohom. Ty jediný máš kompetenciu nad svojimi hriechmi: môžeš ich priznať, oľutovať a snažiť sa ich napraviť. Ľútosť nie je pravá, ak po nej nenasleduje snaha zmeniť sa.
A tu sa vraciame k pôvodnej téme: máme byť vďační ľuďom, ktorí prídu s láskou, pozvú nás na rozhovor medzi štyrmi očami a povedia: „Pozri, toto som si na tebe všimol a je škoda, že to robíš. Nie je to dobré, je to zlé, dokonca hriešne.“ Takí ľudia nepoukazujú na naše chyby preto, že sami majú v oku brvno, ale preto, že nám chcú pomôcť vidieť seba z nadhľadu a odstupu.
Ďakujme Pánu Ježišovi, že nás dnešným evanjeliom usvedčuje. Prijmime to od neho ako od Boha i človeka, ktorý má čistý pohľad. On sám hovorí: „Kto ma obviní z hriechu?“ Ježiš vidí do hĺbky nášho srdca a usvedčuje nás nie zo zlomyseľnosti, ale z čírej lásky, ktorá chce naše dobro tým, že poukáže na to, čo v nás nie je dobré.
Každodenne otvárať Ježišovi svoje vnútro a dovoliť mu, aby ho očistil, je veľké šťastie. Nie je to ľahké, lebo priznať si hriech bolí. No Ježiš je lekár, ktorý nás bezpečne uzdraví. Jemu dovoľme, aby sa dotkol nášho vnútra, aby vybral brvno z nášho oka a učil nás milosrdenstvu, keď vidíme smietku v oku druhého.
