„Choď v pokoji a viac nehreš!“Touto vetou sa so mnou lúčil už nejeden spovedník. Možno som ju počul tak často, že ovplyvnila aj moje vlastné vnímanie pokánia. Preto keď v evanjeliu čítam o tom, že mám robiť pokánie, spájam si ho v prvom rade s jedným slovom: nehrešiť.
Ježiš však na jednom mieste jasne ukazuje, že ide o viac. Pokánie neznamená iba prestať robiť niečo zlé. Ilustruje to podobenstvom o figovníku, na ktorom majiteľ už tri roky márne hľadá ovocie. Strom môže navonok vyzerať zdravo, ale neprináša nijaké plody.
V Starom zákone nachádzame dva hebrejské výrazy, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť význam pokánia. Prvým je nacham, ktorý môže vyjadrovať ľútosť, zármutok alebo zmenu postoja. Človek si uvedomuje svoj hriech a úprimne ho ľutuje.
Tým sa to však nekončí. Druhým výrazom je šub, ktorý znamená obrátiť sa alebo vrátiť sa. V biblickom kontexte ide o návrat k Bohu. Človek teda nielen ľutuje svoje hriechy, ale rozhoduje sa aj zmeniť smer svojho života.
V Novom zákone sa stretávame s gréckym slovom metanoia, ktoré označuje zmenu zmýšľania, vnútorné obrátenie. Robiť pokánie teda znamená začať inak premýšľať – o Bohu, o sebe i o svete okolo nás. A podľa toho aj žiť.
Všetko sa však začína Bohom. Veď čím Ježiš zdôvodnil svoju výzvu na pokánie? Tým, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Boh prichádza k človeku a pozýva ho, aby na jeho blízkosť odpovedal zmenou života.
Nestačí teda iba prestať hrešiť. Na mieste, kde bol hriech, má začať rásť niečo dobré.
Môžem sa napríklad rozhodnúť, že už nebudem o niekom hovoriť zle. To je dobrý začiatok. Ale čo keby som urobil aj ďalší krok a povedal o ňom aj niečo pekné? Môžem prestať byť voči niekomu nepríjemný. Ale čo keby som si všimol jeho problém a ponúkol mu pomoc?
Práve v tom je rozdiel medzi stromom, ktorý neohrozuje životy iných, a stromom, ktorý im ich spríjemňuje ovocím.
Na Ježišovom podobenstve ma zakaždým poteší vinohradník. Majiteľ chce neplodný strom vyrúbať. Vinohradník sa ho však zastane. Prosí o ďalší rok a sľubuje, že sa oň osobitne postará.
Je to nádherný obraz Božej trpezlivosti a milosrdenstva. Boh sa nás nevzdáva pri prvom zlyhaní. Každý deň nám dáva príležitosť začať odznova. Pripomína sa nám cez ľudí, udalosti či vlastné svedomie. Niekedy cez slová, ktoré nechceme počuť. Inokedy cez skúsenosť, ktorá nás prinúti prehodnotiť život.
Lenže všímam si tiež jednu vec: vinohradník nehovorí, že figovník môže zostať neplodný navždy.
Prosí o ďalší rok.
A ako to už pri podobných Ježišových podobenstvách býva, nepoznáme koniec príbehu. Nevieme, či figovník napokon priniesol ovocie.
Jeho príbeh zostáva otvorený.
Rovnako ako ten náš.
