Mladí ľudia neprestali túžiť po láske, no čoraz častejšie pochybujú, či môže vzťah vydržať celý život. Na medzinárodnom stretnutí vo Vatikáne, ktoré sa skončilo v stredu, biskupi hľadali príčiny klesajúceho počtu sobášov. Hovorili o sociálnych sieťach, rozvodoch, domácom násilí, ekonomickej neistote, ale aj o morálnych zlyhaniach cirkevných predstaviteľov. Pápež Lev XIV. v záverečnej homílii pripomenul, že príprava na manželstvo sa nezačína až pred svadbou.
Vatikán hostil od 7. do 14. októbra medzinárodné stretnutie pri príležitosti desiateho výročia apoštolskej exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia – Radosť lásky. Zišli sa na ňom predstavitelia východných katolíckych cirkví, predsedovia biskupských konferencií, manželské páry a odborníci na rodinnú pastoráciu.
Jednou z otázok, ktorým sa účastníci venovali, bol pokles počtu cirkevných aj občianskych sobášov. Biskupi sa pokúsili pomenovať dôvody, pre ktoré mladí ľudia odkladajú manželstvo alebo sa preň vôbec nerozhodnú. Diskutovali tiež o tom, ako sa mení chápanie sexuality, rodičovstva a celoživotného záväzku.
Stretnutie zvolal pápež Lev XIV. s cieľom zhodnotiť skúsenosti miestnych cirkví s rodinnou pastoráciou a hľadať jej ďalšie smerovanie.
Mladí poznajú učenie Cirkvi, ale nestotožňujú sa s ním
Predseda Austrálskej biskupskej konferencie arcibiskup Timothy Costelloe upozornil, že v súčasnej spoločnosti už nie je všeobecne prijímaná predstava o nevyhnutnom spojení sexuality, plodenia detí a kresťanského manželstva.
Ako príklad uviedol skúsenosť jedného z vedúcich náboženskej výchovy v Západnej Austrálii.
„Mnohí naši mladí ľudia si osvojili kultúrne predstavy o sexualite, ktoré sa výrazne odlišujú od predstáv Cirkvi. Postoj Cirkvi síce chápu, ale nie je pre nich jednoduché prijať ho,“ citoval pedagóga.
Podľa arcibiskupa Costelloeho tieto rozdiely prehlbujú sociálne siete, zábavný priemysel, rovesnícke prostredie a internetoví influenceri. Vzťahy sa v nich často predstavujú predovšetkým ako prostriedok osobného naplnenia, nezávislosti a okamžitého šťastia.
Kresťanské chápanie manželstva pritom zdôrazňuje aj trvalosť, obetu, vernosť a záväzok voči druhému človeku.
Rozvody, násilie aj morálne zlyhania cirkevných predstaviteľov
Austrálsky arcibiskup však nevidí príčiny iba vo vonkajšom kultúrnom prostredí.
Mnohí mladí podľa neho vyrastali v rodinách poznačených rozvodom alebo rozpadom partnerského vzťahu. Niektorí zažili domáce násilie či nerovné postavenie mužov a žien. Ich pohľad na manželstvo preto ovplyvňujú aj bolestné osobné skúsenosti.
Costelloe medzi faktory oslabujúce dôveru mladých ľudí zaradil tiež morálne zlyhania cirkevných predstaviteľov, ktoré poškodili dôveryhodnosť Cirkvi.
„Súťažíme s mnohými inými predstavami o tom, čo manželstvo znamená,“ priznal. Rozšírenosť rozvodov a neúspešných vzťahov podľa neho vedie mladých k otázke, či je celoživotný záväzok vôbec možný, prípadne či je žiaduci.
Za dôležitú odpoveď považuje osobný príklad manželov, ktorí dokážu žiť stabilný a naplnený vzťah. „Najpresvedčivejším argumentom v prospech kresťanského manželstva je často manželský pár, ktorý ho dobre žije,“ povedal.
Farnosti, diecézy a katolícke školy by podľa neho mali takéto skúsenosti viac približovať mladým. Cirkevné učenie o manželstve a sexualite zároveň odporučil predstavovať pozitívne, nie iba ako súbor pravidiel a zákazov.
Kardinál Farrell: Obavy majú aj rodičia
Na pokles počtu sobášov upozornil aj prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život kardinál Kevin Farrell.
„Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že počet sobášov v súčasnosti celosvetovo klesá, a to tak občianskych, ako aj cirkevných,“ uviedol. Úlohou stretnutia bolo podľa neho lepšie pochopiť tento jav a zistiť, či sú jeho príčiny v jednotlivých krajinách rovnaké.
Kardinál pripomenul, že neistotu mladých ľudí nevnímajú iba kňazi a biskupi. Stretávajú sa s ňou aj rodičia, ktorí sami prežívajú spokojné manželstvo, no ich dospelé deti sa pre podobnú životnú cestu nerozhodujú.
„Túto starosť pociťujú predovšetkým mnohí kresťanskí rodičia, ktorých deti trpia osamelosťou, váhajú vstúpiť do trvalého záväzku alebo kategoricky odmietajú cestu, na ktorú sa ich rodičia sami s radosťou vydali,“ povedal Farrell.
Medzi možné príčiny zaradil rozvody, rozličné formy spolužitia a spoločenské postoje k manželstvu.
Položil však aj otázku, ktorá presahuje sociologické vysvetlenia: „Prestáva azda Boh hovoriť k srdciam mladých ľudí a prebúdzať v nich túžbu po manželstve?“
Podľa kardinála je dôležité všímať si aj tých, ktorí sa napriek súčasným prekážkam pre manželstvo rozhodujú, či už v mladšom, alebo vo vyššom veku. Ich skúsenosti môžu Cirkvi pomôcť lepšie pochopiť, ako dnes o manželskom povolaní hovoriť.
Nie každý, kto odkladá svadbu, odmieta manželstvo
Pomocný biskup Bombaja Stephen Fernandes upozornil, že za odkladaním manželstva nemusí byť odmietanie trvalého vzťahu.
Mladí ľudia podľa neho vyrastajú v prostredí, ktoré zdôrazňuje okamžitú dostupnosť, široké možnosti výberu a rýchle rozhodovanie. Manželstvo však vyžaduje čas, trpezlivosť, odpustenie a schopnosť vytrvať aj v náročných obdobiach.
„Kultúra okamžitosti a neustálych možností výberu môže prenikať aj do ich prežívania intimity, zatiaľ čo manželstvo si vyžaduje trpezlivosť, prítomnosť, odpustenie a vytrvalosť,“ povedal.
Za významnú prekážku označil ekonomickú neistotu. Ťažkosti pri hľadaní zamestnania, vysoké náklady na bývanie, migrácia či nestabilné sociálne podmienky môžu mladým brániť v rozhodnutí založiť si rodinu.
„Pre niektorých preto odkladanie manželstva nie je jednoducho jeho odmietaním. Môže byť prejavom krízy dôvery v možnosť vybudovať si stabilný a trvalý život s druhým človekom,“ vysvetlil.
Podľa Fernandesa mnohí mladí stále túžia po vernej a trvalej láske. Problémom je skôr pochybnosť, či je takýto vzťah v ich životných podmienkach dosiahnuteľný.
Cirkev preto vyzval, aby skúsenostiam mladých ľudí pozornejšie načúvala a manželstvo nepredstavovala iba ako spoločenskú inštitúciu či povinnosť, ale ako slobodné rozhodnutie pre vzájomnú vernosť a darovanie sa.
Lev XIV.: Na manželstvo sa človek pripravuje od narodenia
Na potrebu výchovy k trvalej láske poukázal aj pápež Lev XIV. v homílii pripravenej na záverečnú svätú omšu, ktorá sa slávila v stredu 14. októbra na Námestí svätého Petra.
Keďže sa pápež po utorkovej operácii pľúc zotavuje v nemocnici Gemelli, liturgii predsedal kardinál Luis Antonio Tagle, ktorý prečítal aj jeho homíliu.
Lev XIV. v nej pripomenul, že predmanželské prípravy vo farnostiach majú svoj význam, ale samy osebe nestačia. Schopnosť vytvoriť trvalý vzťah sa formuje oveľa skôr.
S odvolaním sa na Amoris laetitia zdôraznil, že „naučiť sa milovať niekoho nie je čosi, čo možno improvizovať. V skutočnosti sa každý pripravuje na manželstvo od narodenia,“ pripomenul slová pápeža Františka.
Rodinu označil za prvú školu citov, v ktorej sa človek učí milovať, odpúšťať a prijímať druhého aj s jeho nedokonalosťami. Ocenil manželov a rodičov, ktorí svoje povolanie žijú každodenne, bez veľkej pozornosti okolia, často napriek únave, problémom a vlastným zlyhaniam.
Pripomenul tiež, že Cirkev má poskytovať oporu rodinám v kríze a ľuďom prežívajúcim náročné situácie, a to bez odsudzovania a predsudkov. V závere vyzval na obnovu spoločnej modlitby v rodinách, ktorá sa podľa neho v mnohých častiach sveta postupne vytráca.
Pripomeňme, že dokument Amoris laetitia bol výsledkom dvoch synod biskupov venovaných rodine. Okrem otázok manželskej morálky sa rozsiahlo venuje príprave na manželstvo, každodennému životu rodín, výchove detí, manželským krízam aj sprevádzaniu ľudí v zložitých životných situáciách.
Pápež František už pred desiatimi rokmi upozorňoval na strach zo záväzku, osamelosť a odkladanie manželstva. Pripomínal tiež, že nedostatok dôstojného bývania a práce môže byť pre mladých vážnou prekážkou pri zakladaní rodiny.
Tohtoročné stretnutie preto nebolo iba pripomenutím desaiteho výročia vydania dokumentu. Jeho účastníci porovnávali skúsenosti z jednotlivých krajín a hľadali spôsoby, ako môže Cirkev lepšie sprevádzať manželov, rodičov aj mladých ľudí, ktorí o manželstve ešte len uvažujú.
