„Ak je to tak, potom je lepšie nevydávať sa,“ parafrázuje nejedna nádejná nevesta slová apoštolov, keď sa od Ježiša dozvedia, že muž nemá prepúšťať svoju ženu (porov. Mt 19,10).
Kameňom úrazu je práve jeden maličký dodatok v texte pre nevestu oproti ženíchovi v byzantskom obrade: sľubuje mu manželskú poslušnosť. Ženy sa tu väčšinou ohradia, že predsa ony nie sú žiadne otrokyne ani slúžky svojich manželov.
To je pravda. Toto nedorozumenie vzniká tak ako koniec-koncov všetky herézy v dejinách Cirkvi. Ak to vytrhneme z celého kontextu, pochopíme tento dodatok nesprávne. Žena sa pri sobáši nestáva slúžkou svojho manžela. To, kým sa stáva, ukáže ten hlavný úkon pri tajomstve manželstva, ktorý nasleduje hneď po sľuboch. Voláme ho vznešene: korunovanie manželov.
Hneď ako nevesta dokončí svoj sľub, kňaz vezme pripravenú korunu a položí ju na hlavu ženíchovi so slovami: „Korunuje sa Boží služobník (…) pre Božiu služobníčku (…) v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.
Toto je vrcholný bod obradu slávenia manželstva. V tomto korunovaní manželov je totiž ukryté to podstatné: muž sa stáva obrazom Krista a nevesta obrazom Cirkvi.
Ukryté je to preto, lebo sa to dá vidieť a žiť iba očami viery. Bez skutočnej viery to potom naozaj vyznie ako diskriminácia ženy, ktorá je vnímaná iba ako slúžka svojho manžela. Ale očami viery vidím niečo celkom iné. Vidím manžela ako ikonu Krista, ktorý miluje svoju ženu presne tak, ako Kristus miluje Cirkev – dáva za ňu svoj život.
Iba očami viery potom vidím nevestu ako obraz Cirkvi, ktorá je poslušná Ježišovi Kristovi. Tomu Kristovi, ktorý ju miluje až na smrť. Len očami viery vidím, že to nie je otrocká poslušnosť. Poslušnosť pravdivej Láske stáva sa prijatím tejto Lásky.
Mnohí dnes povedia, že nepotrebujú papier, aby mohli spolu žiť. S tým plne súhlasím. Presviedčame sa, že papier – sobášny list – nám v okamihoch kríz veľmi nepomáha. Vtedy skôr myslíme na vyplnenie iných „papierov“. Čo však pomáha, je láska, trpezlivosť a ochota odpustiť. A to je ten svadobný dar Ježiša Krista. Dar, ktorý sa prijíma vierou – osobným vzťahom s Darcom.
Odpoveď spracoval Rastislav Čižik.
