Hoci sobášne príhovory začínam zväčša anekdotou o láske ako svetle života a manželstve ako „účte za elektrinu“, postupne sa dopracujem k celkom serióznym biblickým záverom. Aj preto ma zakaždým zaujmú výskumy, ktoré si na mušku berú benefity manželstva v dobe, keď tento spôsob spolužitia stráca na popularite.
Príkladom je nemecký teológ Markus Voss a jeho manželka Elisa, ktorí sa tejto téme venovali desať mesiacov. Vo svojom výskume analyzovali viac ako päťdesiat odborných štúdií z Európy a USA, ktoré porovnávali kvalitu vzťahov medzi manželskými pármi a partnermi žijúcimi „na skúšku“. Pritom dospeli k záveru: „Neexistuje ani jeden vedecký dôvod, prečo by sa ľudia mali sťahovať k sebe pred svadbou alebo bez nej,“ hovorí Markus Voss. „Výhody neexistujú, ale riziká sú obrovské.“
Slovensko: viac spolužitia, menej sobášov
Podobný trend ako v Nemecku vidíme aj na Slovensku. Podľa Štatistického úradu sa za posledných dvadsať rokov počet sobášov znížil takmer o tretinu, zatiaľ čo nárast párov žijúcich bez manželstva je výrazný, a to najmä medzi mladými do 35 rokov. Kým v roku 2001 žilo formou kohabitácie približne 5 % domácností, dnes ide podľa posledného sčítania už o približne 15 %. Podľa doc. Miroslava Poppera z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV tvoria alternatívne formy rodiny na Slovensku až 35 % všetkých rodín. A navyše 40 % mužov a 30 % žien doň dokonca ani neplánuje vstúpiť.
Súčasne klesá aj pôrodnosť – väčšina detí sa síce stále rodí do manželstva, no viac než 45 % pôrodov pripadá na nezosobášené páry. Sociológovia upozorňujú, že tento trend sa podpisuje pod demografické starnutie Slovenska aj pod rastúci počet osamelých domácností.
Viac vernosti, menej násilia
Táto štatistická situácia na druhej strane objasňuje váhanie ľudí, ktorí by do manželstva vstúpiť chceli, no pre rôznorodé obavy (nielen pre ekonomické dôvody) volia najprv radšej spolužitie na skúšku. Podľa Vossovcov argument, že spoločné bývanie pomáha zistiť, či sa k sebe partneri hodia, neobstojí. Výskumy ukazujú presný opak: „Páry, ktoré spolu žijú bez manželstva, majú vyššiu mieru rozchodov a neskôr aj rozvodov, ak sa nakoniec zosobášia,“ vysvetľuje Elisa Vossová.
Dôvodom je podľa nej najmä nedostatok stability a záväzku. Kým manželstvo je jasný životný záväzok „na dlhé trate“, partnerské spolužitie bez svadby vytvára dojem, že odísť možno kedykoľvek. To znižuje ochotu riešiť konflikty a investovať do vzťahu.
Z výskumov navyše vyplýva, že ženatí muži žijú dlhšie a zdravšie. Pijú menej alkoholu, menej fajčia a častejšie myslia na budúcnosť. „Manželstvo vedie k väčšej zodpovednosti a k dlhodobému zmýšľaniu,“ vysvetľuje Markus. „Kohabitácia naopak podporuje krátkodobé uvažovanie.“
Manželia sú podľa štatistík vernejší než páry, ktoré spolu len bývajú. Vossovci tiež upozorňujú, že v spolužitiach bez manželstva sa vyskytuje viac násilia a nestability, čo sa prejavuje aj na psychickej pohode partnerov. „Ľudia, ktorí vstupujú do vzťahu s úmyslom sobáša, bývajú zodpovednejší a citlivejší pri výbere partnera,“ dodáva Elisa.
Zdravotné a sociálne štúdie z Harvardovej univerzity aj z Nemecka ukazujú, že manželia sa dožívajú vyššieho veku, menej trpia depresiami a lepšie znášajú životné krízy.
Menej detí, slabšia viera
Vossovci upozorňujú aj na spoločenské dôsledky rozšíreného spolužitia bez manželstva. Výskumy ukazujú, že takéto páry majú menej detí, častejšie sa rozchádzajú a zvyšujú podiel osamelých rodičov.
Následky sú aj duchovné. „Ľudia, ktorí začnú spolu žiť bez sobáša, majú vyššie riziko, že postupne opustia vieru,“ hovorí Markus. „Deti potom napodobňujú vzťahový model svojich rodičov a tak sa vytvára kruh, v ktorom sa manželstvo a viera oslabujú spoločne.“
Vossovci povzbudzujú kresťanské rodiny, aby o manželstve a čistote hovorili so svojimi deťmi otvorene a včas. „Ak o tom nezačneme hovoriť my, urobí to spoločnosť namiesto nás,“ hovorí Markus. „A ponúkne im úplne iné hodnoty.“
Hoci väčšina sociológov nepredpokladá úplný zánik tradičného manželstva a hovorí skôr o pluralizácii foriem spolužitia, zdôrazňovanie reálnych benefitov uľahčí správny výber.
