Svätý Teodor Stratelat, ktorého si 8. februára pripomína Gréckokatolícka cirkev, patrí medzi veľkých mučeníkov kresťanskej tradície. Tento svätec, ktorého meno sa spája s vojenským velením, sa stal nielen obávaným bojovníkom, ale predovšetkým horlivým šíriteľom evanjelia.
Teodor sa narodil v meste Euchaita v maloázijskej provincii Arménia. Bol obdarený mnohými darmi – fyzickou krásou, vojenským talentom a duchovnou múdrosťou. Keď sa preslávil zabitím obrovského hada, ktorý ohrozoval obyvateľov mesta, jeho sláva sa rozšírila a získal si úctu cisárskeho dvora. Cisár Licínius (308 – 324) ho vymenoval za vojenského veliteľa (stratelata) mesta Heraklea, čím získal veľkú moc a vplyv.
Hoci bol poverený ochranou ríše, Teodor sa rozhodol slúžiť vyššiemu Pánovi. Otvorene vyznával kresťanskú vieru a šíril evanjelium medzi pohanmi. Mnohí jeho podriadení pod jeho vplyvom prijali krst a zanechali uctievanie modiel. Jeho misijnú činnosť však Licínius vnímal ako hrozbu, preto sa pokúsil prinútiť stratelata, aby obetoval pohanským bohom.
Ten však prišiel s nečakaným návrhom – požiadal, aby mu priniesli všetky zlaté a strieborné modly, aby mohol verejne vykonať obetu. Potom pred zrakmi ľudu modly rozbil na márne kúsky a rozdal ich chudobným. Tým nielenže odmietol pohanstvo, ale zároveň dokázal márnosť uctievania mŕtvych bohov a prakticky naplnil Kristovo prikázanie lásky k blížnemu.
Rozzúrený cisár dal Teodora zatknúť a podrobiť krutým mučeniam. Vojaci ho bili železnými prútmi, bodali ostrými hrotmi, vypaľovali mu rany ohňom a dokonca mu vylúpili oči. Nakoniec ho ukrižovali. Zdalo sa, že jeho osud je spečatený, ale Boh mal iné plány. V noci k martýrovi zostúpil anjel a zázračne ho uzdravil. Keď ho ráno vojaci našli živého a neporušeného, mnohí z nich uverili v Krista a prijali krst.
Teodor však vedel, že jeho cesta ešte nie je naplnená. Odmietol možnosť úteku a dobrovoľne sa vydal cisárovi, aby dokončil svoje svedectvo. Keď ho viedli na popravu, väzenské dvere sa samy otvorili, reťaze väzňov spadli a chorí, čo sa dotkli jeho rúcha, boli okamžite uzdravení. Napriek týmto zázrakom cisár trval na vykonaní rozsudku. Svätý Teodor bol sťatý mečom 8. februára 319.
Po martýriu jeho telo preniesli do rodnej Euchaity, kde sa stal predmetom veľkej úcty veriacich. Tradícia ho oslavuje ako patróna vojakov a ochrancu pred nebezpečenstvom. Od 9. storočia sa jeho kult rozšíril po celom kresťanskom svete, osobitne v Konštantínopole, Ríme, Benátkach a Aténach. Ikony ho zobrazujú ako dôstojného vojaka so štítom a kopijou, niekedy aj s korunou v ruke.
