Európa už podľa českého kňaza, teológa a filozofa Tomáša Halíka nežije predovšetkým v ére masového ateizmu. Oveľa väčšou výzvou pre Cirkev je ľahostajnosť. Mnohí ľudia totiž kresťanské odpovede neodmietajú – prestali si klásť otázky, na ktoré Cirkev odpovedá.
Cirkev potrebuje „novú reformáciu“. Tomáš Halík to uviedol v utorok na medzinárodnom sympóziu Shaping Synodality in Europe – From Vision to Roadmap (Formovanie synodality v Európe – od vízie k cestovnej mape), ktoré sa od 14. do 17. septembra koná v rakúskom Welse. Stretnutie združuje viac ako 180 účastníkov z vyše 30 európskych krajín a je súčasťou implementačnej fázy Synody o synodalite. Medzi účastníkmi sú biskupi, teológovia aj predstavitelia synodálneho procesu.
Podľa Halíka otriasli dôveryhodnosťou Cirkvi aj škandály sexuálneho zneužívania a ukázali potrebu zmeny v chápaní moci, autority a komunikácie. Synodálna obnova by podľa neho mala Cirkev viesť na periférie – aj k ľuďom, ktorí svoj vzťah k inštitucionálnej Cirkvi stratili alebo si ho nikdy nevytvorili.
Európu pritom označil za akési „laboratórium prítomnosti kresťanstva v sekulárnom prostredí“. Kontinent už podľa neho nemôže vystupovať ako učiteľ zvyšku sveta. Potrebuje počúvať skúsenosti cirkví z iných kontinentov a zároveň sa poučiť z vlastného dlhého stretávania kresťanstva so sekularizáciou.
Keď ľudia už nepolemizujú s Bohom
Azda najvýraznejšie pomenoval Halík problém, ktorý sa začína ešte pred odmietnutím viery. Po období masového ateizmu podľa neho prišla éra masového apateizmu – náboženskej ľahostajnosti. Ľudia často kresťanské odpovede neodmietajú. Jednoducho si prestávajú klásť otázky, na ktoré Cirkev odpovedá.
Nie je to nová téma v Halíkovom myslení. Už skôr upozorňoval, že klasické delenie spoločnosti na veriacich a neveriacich čoraz menej vystihuje realitu. Medzi ľuďmi bez náboženskej príslušnosti sú presvedčení ateisti, agnostici, duchovne hľadajúci, ale aj ľudia, ktorým náboženstvo neprekáža – iba ich nezaujíma.
Už v skoršom rozhovore pre Katolícku spravodajskú agentúru (KNA) v roku 2025 Halík upozornil, že počet ľudí plne sa identifikujúcich s tradičnými cirkvami klesá, zatiaľ čo rastie skupina ľudí bez náboženskej príslušnosti. Presvedčení ateisti pritom podľa neho tvoria iba malú časť tejto skupiny. Za jednu zo zásadných úloh Cirkvi preto považuje schopnosť hovoriť s dnešnou kultúrou zrozumiteľným spôsobom.
Podobne už pred rokmi upozorňoval, že náboženská ľahostajnosť môže byť pre kresťanstvo väčšou výzvou než otvorený ateizmus. Človek, ktorý s vierou polemizuje, totiž ešte stále považuje otázku Boha za otázku hodnú premýšľania.
Tradícia nie je múzeum odpovedí
Odpoveďou podľa Halíka nemá byť opustenie kresťanskej tradície. Práve naopak – potrebuje byť nanovo pochopená. Na sympóziu zdôraznil, že tradícia nie je „múzeom hotových odpovedí“, ale rastom v porozumení. Druhý vatikánsky koncil podľa neho dal Cirkvi trvalú úlohu rozpoznávať „znamenia čias“.
Aj sekularizáciu preto Halík nečíta iba ako príbeh straty. Priniesla emancipáciu ľudského svedomia či oddelenie náboženskej a politickej moci. Pre Cirkev môže byť podľa neho dokonca určitou katarziou: strata spoločenských privilégií ju môže urobiť slobodnejšou, pokornejšou a dôveryhodnejšou.
Výzva teda podľa českého teológa nespočíva iba v tom, ako presvedčivejšie zopakovať odpovede, ktoré Cirkev už pozná. Ešte skôr vyvstáva otázka, ako sa priblížiť k človeku, pre ktorého sa otázka po Bohu, viere či zmysle života prestala javiť ako dôležitá.
Halík pritom o potrebe „novej reformácie“ nehovorí prvýkrát. Už v roku 2023 tvrdil, že kresťanstvo stojí na prahu ďalšej reformácie a že úlohou Cirkvi v časoch veľkých spoločenských zmien je počúvať, čo jej Boh hovorí prostredníctvom „znamení čias“.
Práve v tom sa možno skrýva jedna z najťažších otázok pre Cirkev v sekulárnej Európe: čo ak jej najväčším partnerom v rozhovore už nie je človek, ktorý hovorí „Boh neexistuje“, ale človek, ktorý sa jednoducho nepýta?
