Poľský biskup Andrzej Jeż bol vo štvrtok 29. októbra uznaný vinným z toho, že včas neinformoval políciu a prokuratúru o sexuálnom zneužívaní maloletých dvoma kňazmi svojej diecézy. Súd mu uložil dvojročný trest obmedzenia slobody a finančnú sankciu. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a biskup sa proti nemu odvolá.
Okresný súd v poľskom Tarnove rozhodol v prípade, ktorý nemá v tamojšom súdnictve obdobu. Predmetom procesu nebolo samotné sexuálne zneužívanie, ale postup biskupa po tom, ako sa dozvedel o podozreniach týkajúcich sa dvoch duchovných. Súd dospel k záveru, že príslušné orgány mali byť informované skôr.
Biskup Andrzej Jeż (63) stojí na čele Tarnovskej diecézy na juhu Poľska od roku 2012. Za kňaza bol vysvätený v roku 1988 a biskupskú vysviacku prijal v roku 2009. Je prvým úradujúcim diecéznym biskupom v Poľsku, ktorý sa postavil pred súd pre obvinenie z nesplnenia povinnosti oznámiť sexuálne zneužívanie maloletých zo strany duchovných.
Dva prípady a oneskorené oznámenia
Obžaloba sa týkala bývalých kňazov Stanisława P. a Tomasza K., ktorí pôsobili v Tarnovskej diecéze. Podľa prokuratúry mal biskup dôveryhodné informácie o sexuálnych trestných činoch spáchaných na osobách mladších ako 15 rokov, no bezodkladne ich neoznámil orgánom činným v trestnom konaní.
V prípade kňaza Stanisława P. sa cirkevné konanie uskutočnilo už v roku 2013. Na jar 2019 získala diecéza ďalšie informácie o jeho podozrivom konaní na Ukrajine, no štátne orgány informovala až v auguste 2020. Pri druhom kňazovi, Tomaszovi K., prokuratúra poukazovala na informácie dostupné už v roku 2017, zatiaľ čo oznámenie bolo podané až 16. decembra 2021.
Biskup Jeż počas procesu vinu odmietal. Tvrdil, že oba prípady boli oznámené hneď, ako cirkevné preverovanie ukázalo, že poškodené osoby mohli mať menej než 15 rokov. Práve tento vek bol z hľadiska príslušných ustanovení poľského trestného práva podstatný.
Obhajoba zdôrazňovala, že biskup nie je obžalovaný zo samotného zneužívania ani z jeho organizovaného zakrývania. Podľa jeho právnych zástupcov išlo o spor, v ktorom okamihu vznikla povinnosť podať trestné oznámenie.
Súd však argumentáciu obhajoby neprijal a uznal biskupa vinným v oboch bodoch obžaloby.
Dva roky obmedzenia slobody
Biskupovi bol uložený trest dvoch rokov obmedzenia slobody. V tomto období mu má byť každý mesiac zrážaných 25 percent príjmu v prospech poľskej nadácie Dajemy Dzieciom Siłę (Dávame deťom silu), ktorá pomáha deťom vystaveným násiliu a zneužívaniu.
Súd mu zároveň uložil finančnú sankciu v prospech fondu na pomoc obetiam trestných činov.
Prokuratúra pôvodne navrhovala desaťmesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky a pokutu 20-tisíc zlotých. Obhajoba požadovala oslobodenie.
Sudcovia teda rozhodli o inom druhu trestu, než navrhoval prokurátor. Rozsudok možno napadnúť odvolaním, a preto zatiaľ nejde o konečné rozhodnutie o trestnej zodpovednosti biskupa.
Diecéza nesúhlasí, pripravuje odvolanie
Tarnovská diecézna kúria reagovala na rozhodnutie ešte v deň jeho vyhlásenia. Vo svojom oficiálnom stanovisku uviedla, že rozsudok berie na vedomie, no nesúhlasí s ním. Právni zástupcovia biskupa požiadajú o písomné odôvodnenie a po jeho preskúmaní podajú odvolanie.
Kúria pripomenula, že v oboch prípadoch napokon podala formálne oznámenia orgánom činným v trestnom konaní. Poukázala tiež na to, že informácie o udalostiach mali aj ďalšie osoby a štátne inštitúcie.
Toto tvrdenie však nemení podstatu sporu: súd neposudzoval iba to, či boli prípady oznámené, ale predovšetkým to, či sa tak stalo v zákonom požadovanom čase.
Diecéza vo vyhlásení vyjadrila ľútosť nad utrpením osôb poškodených sexuálnymi trestnými činmi a ubezpečila ich o úcte a súcite. Obhajcovia po vyhlásení rozsudku zopakovali, že podľa ich názoru mal byť biskup oslobodený.
Prečo je rozsudok prelomový?
Poľsko zaviedlo trestnoprávnu povinnosť oznamovať vybrané závažné sexuálne trestné činy voči deťom novelou zákona z marca 2017. Predtým existovala spoločenská povinnosť oznámiť takéto skutky, jej nesplnenie však nebolo rovnakým spôsobom trestne postihované.
Podľa súčasnej úpravy môže osobe, ktorá napriek dôveryhodným informáciám neoznámi zákonom vymedzený trestný čin, hroziť až trojročné väzenie.
Táto povinnosť sa vzťahuje aj na cirkevných predstaviteľov. Samotná skutočnosť, že sa podozrením zaoberajú cirkevné orgány, automaticky nenahrádza oznámenie štátnym inštitúciám.
Prípad biskupa Jeża je preto významný aj mimo hraníc Tarnovskej diecézy. Poľské súdy sa v minulosti zaoberali sexuálnym zneužívaním zo strany duchovných, teraz však rozhodovali o trestnej zodpovednosti úradujúceho diecézneho biskupa za spôsob, akým postupoval po získaní informácií o takýchto skutkoch.
Hovorkyňa tarnovského krajského súdu Małgorzata Stanisławczyk-Karpielová označila proces aj rozsudok za precedensy vzhľadom na postavenie obžalovaného a povahu obvinení.
Čo bude nasledovať?
Ďalší vývoj bude závisieť od odvolacieho konania, ktoré môže rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Dovtedy zostáva biskup Andrzej Jeż neprávoplatne odsúdeným biskupom, ktorý obvinenia odmieta.
Prípad zároveň ukazuje rozdiel medzi cirkevným preverovaním podozrení a povinnosťami vyplývajúcimi zo štátneho práva. Cirkev môže viesť vlastné konanie, ale musí pritom rešpektovať zákonné pravidlá oznamovania trestných činov.
Pre poškodených je pritom rozhodujúce, aby sa informácie o možnom zneužívaní dostali k príslušným orgánom včas. Práve otázka, či biskup túto povinnosť splnil, zostáva jadrom sporu, o ktorom bude po prvostupňovom rozsudku rozhodovať ďalší súd.
