Svätý Ján Kapistránsky, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 23. októbra, sa narodil 24. júna 1386 v horskom mestečku Capestrano v strednom Taliansku. Už od detstva bol obklopený atmosférou rytierstva a ideou spravodlivosti, keďže jeho otec bol rytier v službách neapolského kráľa.
Mladý Ján získal základné vzdelanie pod vedením domáceho učiteľa. V roku 1405 odišiel do Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. Medzitým sa aj oženil. Svoj intelektuálny potenciál zužitkoval naplno a v roku 1413 sa stal sudcom v jednej z mestských štvrtí Perugie. V tejto funkcii sa prejavil ako nekompromisný obhajca spravodlivosti, čím si získal mnoho priaznivcov, ale aj nepriateľov.
Keď Perugiu v roku 1415 ovládol revolucionár Braccio da Montone, Ján skončil vo väzení. Tam mal videnie svätého Františka Assiského, ktoré ho inšpirovalo, aby opustil svetský život a pridal sa k františkánom. Po zaplatení veľkého výkupného sa z väzenia dostal a 4. októbra 1416 po dohode s manželkou vstúpil do rehole menších bratov.
U františkánov sa Ján úplne oddal pokániu a asketizmu. Okolo roku 1420 bol vysvätený za kňaza a venoval sa nielen kázaniu, ale aj riešeniu konfliktov medzi znepriatelenými rodinami a mestami. Bol poverovaný mnohými diplomatickými misiami nielen zo strany Cirkvi, ale aj svetských vládcov. V Aquile (dnešné talianske mesto L’Aquila) sa jeho zásluhou zrodilo združenie zmierovateľov známe ako Pacieri, ktoré sa venovalo mediácii pri dlhotrvajúcich sporoch.
Ján bol tiež mimoriadne aktívny kazateľ. Jeho povestná svätosť a zázraky, ktoré sa mu pripisovali, priťahovali množstvo ľudí na jeho kázne, ktoré sa často konali na námestiach alebo priamo na poliach, pretože kapacita kostolov nestačila pre také množstvo veriacich. Okrem kázní bol tiež plodným spisovateľom – napísal niekoľko traktátov o vieroučných otázkach, morálnych problémoch, cirkevnom práve a o záležitostiach týkajúcich sa františkánskej rehole.
Jeho literárna pozostalosť zahŕňa aj množstvo listov a kázní, ktoré zostávajú dodnes významnými teologickými textami.
V máji 1453 dobyli Turci Carihrad, čím sa islamu otvorili brány do Európy. Pápež Mikuláš V. (1447 – 1455) vyzval všetkých kresťanov na boj proti tureckej expanzii. Ján Kapistránsky sa v rámci tohto boja stal jedným z hlavných vodcov kresťanskej obrany. Spolu s Jánom Hunyadim (1407 – 1456), legendárnym uhorským vojvodcom, sa postavil na čelo kresťanskej armády, ktorá v júli 1456 pri Belehrade zvíťazila nad Turkami a zastavila tak na niekoľko desaťročí ich ďalší postup do Európy.
Po tejto víťaznej bitke Ján Kapistránsky vážne ochorel. Utiahol sa do františkánskeho kláštora v Iloku pri Dunaji (dnes v Chorvátsku na hraniciach so Srbskom), kde 23. októbra 1456 zomrel. Po jeho smrti sa začali zhromažďovať záznamy o jeho zázrakoch. V roku 1514 ho blahorečil pápež Lev X. (1513 – 1521) a v roku 1690 ho pápež Alexander VIII. (1689 – 1691) vyhlásil za svätého.
Svätý Ján Kapistránsky je dnes patrónom právnikov a vojenských kaplánov.
