Anatólia a Viktória boli sestry pochádzajúce zo vznešenej rodiny v Tibure (dnešné Tivoli) ležiacom severovýchodne od Ríma. Narodili sa v 3. storočí a od detstva boli vychovávané v kresťanskej viere. V tom čase však kresťania v Rímskej ríši neboli vítaní, cisári nezriedka pristupovali k ich prenasledovaniu. Obe panny preto pestovali svoju zbožnosť len v súkromí, kde sa vzájomne posilňovali v láske ku Kristovi, ktorému sa chceli celkom oddať.
Stalo sa za vlády cisára Decia (249 – 251), že Viktória nakoniec podľahla tlaku rodiny a prijala ponuku urodzeného Rimana Eugena, ktorý sa uchádzal o jej ruku. Považovala ho za atraktívneho a človeka dobrého srdca i mravov. Hoci nemal ku kresťanstvu žiadny vzťah, Viktória bola presvedčená, že ho dokáže priviesť k viere.
V tom čase sa o jej sestru Anatóliu začal uchádzať istý Aurélius. Viktória jej opisovala lásku v ružových farbách a zdôrazňovala výhody manželstva vrátane možnosti získať nového kresťana i ochranu pred prenasledovaním. Anatólia však zostala pevná vo viere a naďalej rozhodnutá zasvätiť svoj život trvalému panenstvu pre Krista. Snažila sa presvedčiť Viktóriu, aby sa zamerala na duchovný život, a varovala ju pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť jej vieru.
Nie je isté, do akej miery sa vzťah Viktórie a Eugena rozvinul, či už išlo o manželstvo alebo len o zasnúbenie. Viktória nakoniec uznala, že Anatólia má pravdu, a rozhodla sa nasledovať jej príklad. Eugen, nespokojný s týmto rozhodnutím, začal Viktóriu prenasledovať a spolu s Auréliom, ktorý túžil po Anatólii, sa rozhodli pomstiť. Podali žalobu, že dievčatá nedodržali svoje sľuby a rozhadzujú rodinný majetok, keď predali šperky a výťažok z predaja rozdali chudobným.
Eugen sa zmocnil Viktórie, väznil ju, držal o hlade a rôzne ju týral. Viktória však zostávala verná Kristovi a z viery čerpala silu. Eugen preto zariadil návštevy iných dievčat, ktoré mali Viktóriu odradiť od jej rozhodnutia, ale tieto návštevy sa často končili konverziou návštevníčok na kresťanstvo.
Obe dievčatá boli nakoniec vydané súdu. Anatólia bola umučená 9. júla 250, zatiaľ čo Viktória zomrela ostrím meča o niekoľko mesiacov neskôr 23. decembra.
Obe svätice sú vyobrazené na jednej zo slávnych starodávnych mozaík v ravennskej „novej“ Bazilike svätého Apolinára.
